Od prvých momentov albumu Bestival Live 2011 počuť, že kapela je vo veľkej pohode a forme. Niet sa čomu čudovať, koncert z britského festivalu Bestival bol len jedným z dvoch koncertov v Európe tento rok, navyše ho sprevádzal návrat niekdajšieho klávesistu Rogera O'Donella. Nehovoriac o druhom disku, keď sa frontman Robert Smith začne zabávať sám na sebe, uchechtávať na vlastných chybičkách, meniť frázovanie, gitarovo improvizovať a naplno tak rozlišovať medzi počúvaním skladieb zo štúdiových nahrávok a tohto konkrétneho koncertu.
The Cure sú na alternatívnej scéne pojmom, ktorý prešiel množstvom zostáv a tiež rôznymi variáciami vlastnej tvorby – od raných post-punkových skladieb, k depresívnym gotickým náladovkám až k ukážkovému melancholickému popu. Všetky fázy zachycuje aj nový živák, akurát v jednotnom, koncertne plnom zvuku. Dáva priestor na pomerne čerstvé aranžmány starých skladieb, ktoré pokojne radí vedľa relatívnych noviniek a overených hitov, akými sú Friday I'm In Love či Boys Don't Cry a napriek tomu z neho nič výrazne nevytŕča. Alebo ba priam naopak, kvalitou vytŕča všetko. Záznam tak plynie ako voda a to trvá viac ako dve a štvrť hodiny.
Bestival Live 2011 nie je dych vyrážajúci záznam, akým bol napríklad Trilogy z roku 2002, ale nie je ani zbytočnou zberateľskou raritkou. Hoci fanúšikovia by radšej docenili dlho sľubovaný nový album, koncert v prvom rade upozorňuje na to, že The Cure sú stále nažive, a to predovšetkým naživo. Zároveň je akýmsi zvukovým dokumentom, ako znejú The Cure v roku 2011. Jeden takýto záznam si zaslúžila takmer každá predchádzajúca zostava kapely, tá aktuálna ho má hneď zo svojej premiéry.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
The Cure: Bestival Live 2011, Play It Again Sam, 2011
