Nová inscenácia v Divadle Aréna ponúka zmes ponášok na žánre a formy, ktoré tvoria akýsi paškvil súčasnej „kultúrnej“ úrovne na Slovensku. Definuje ich, síce nie teatrologicky presne, ale predsa, Malý slovník divadelného humoru v bulletine k inscenácii.
Nejde tu ani o charaktery postáv, ani o dej, ako priznáva samotný režisér, ale o snahu prefiltrovať ľudovú zábavu cez seba spolu s hercami. Herci – Zuzana Kronerová ako mužná Cecília Krútiková, túžiaca po dominancii svojho submisívneho manžela Ferdiša v podaní Miroslava Nogu, Petra Vajdová ako ich zvodná dcéra Eva, Juraj Kemka alias maliar natierač Imrich Repa, zarytý starý mládenec, zamilujúci sa do Evy, a Ľubo Bukový ako Tajný policajt, zdôrazňujúci časy súdruhov – si na javisku skutočne zatrénujú.
Pre výkon treba trpieť, podobne ako nám to mnohí ukazujú v televízii… A tak môžeme na scéne vidieť veľké „preteky“. Všetci sú špinaví od farieb, posiati modrinami a plní sexuálnych výziev, ktoré vznikajú len tak náhodne, veď sme ľudia… Násilne zjednodušené herecké prejavy, či už v gestách, reči alebo pohybe, degenerujúce herecké umenie, museli byť pre umelcov veľmi ťažké. Ak sa však prichytíme pritom, že nás herci rozosmievajú škúlením, menením hlasu, šušlaním, močením, prdením a podobne, splnili svoj účel.
Prízemný nespútaný humor a ohyzdnosť situácií zvýrazňujú aj masky, kostýmy i rekvizity. Hýrivo-pestrú paletu farieb rozliatych na obrovskej scéne, ale aj na beztak smiešnych kostýmoch hercov, narúša ponuro čierne „hororové“ intermezzo umelých vrán. A vôbec nie je na škodu veci, že strašidelnosť bizarných scén prvoplánovo prízvukuje vynikajúco zložená hudba Oskara Rózsu. Tá, zosilnená na vysoké decibely, raz podfarbuje atmosféru humoru jednoduchého slova, inokedy ho úplne nahrádza.
Neprekáža ani to, že klavírne improvizácie akéhosi klauna, ktoré zexpresívňujú slová hercov, svojou hustotou vlastne vyrušujú.
To všetko Kršňákova hra S brokovnicou na manžela, obľúbený text slovenských ochotníkov, dovoľuje. Režisérovi Polákovi zjavne umožnila nemožné. O jej flexibilite svedčí v inscenácii aj zbytočnosť niektorých postáv, ktoré boli ostatnými hercami patrične odhalené. Až kým policajt neskonštatoval pravdu, že spolu s ním hrajú veľmi zle veľmi zlú komédiu.
Dnes v uponáhľanom čase s výhovorkami na krízu masa volá po zábave a oddychu po ťažkom dni. Médiá hýria farbami a eklektizmom, športovec sa stáva tanečníkom, finančník mediálnou hviezdou, herci sú poskokmi toho, čo zabíja umenie. Šou – podstata toho, čo dnes konzumujeme, vyprázdňuje duše, naše názory a mienku, vkus a city. Obrovská sledovanosť svedčí o tom, že sa nám predvádzanie „celebrít“, ktoré zvláštne „lížu smotanu“, asi páči. Tešme sa. Takéto „umenie“ je už aj v Divadle Aréna.
Hosťujúci herci, väčšinou z Divadla Astorka, sa tu stali dobrovoľnými „mučeníkmi“ niečoho, čo ide proti umeniu, aby mu tým možno paradoxne pomohli. A možno nie, možno sa nám to bude páčiť a všetci sa schuti a oddýchnuto zasmejeme. Alebo sa zhodneme na tom, že je dobré vedieť sa zasmiať aj na sebe a budeme „fandiť“ ďalej dnešným mediálnym celebritám a sem-tam si skočíme aj do divadla na niečo, čo ľahko pochopíme.
Odporúčam – S brokovnicou na manžela.
Štefan Kršňák: S brokovnicou na manžela (Komédia, aká tu ešte nebola…)
réžia a úprava: Roman Polák
scéna: Jaroslav Valek
kostýmy: Karola Cermak-Šimáková
hudba: Oskar Rózsa
hrajú: Zuzana Kronerová, Miroslav Noga, Petra Vajdová, Juraj Kemka, Ľubomír Bukový
premiéra 11.apríla, Divadlo Aréna
