„Mám pocit, že som zaskočila za chlapčeka, ktorý náhle ochorel a jeho rolu nemal kto zahrať,“ spomína. Raz-dva sa z nej stalo takzvané „požičiavacie“ dieťa. „Keď sa niekto osvedčil pred kamerou, režiséri si ho medzi sebou dohadzovali. Takých detí bolo niekoľko.“ Aktívne nakrúcala do jedenástich rokov, keď prišla dlhšia pauza.
Na gymnáziu začala uvažovať o celkom inej ako umeleckej dráhe. „Zaujímali ma prírodné vedy, predovšetkým fyzika. Bola som rozhodnutá ísť ju študovať na vysokú školu a učitelia ma v mojom rozhodnutí podporovali.“ No v treťom ročníku sa ponuky na filmovanie začali opäť sypať. Petra išla z úlohy do úlohy a tie najkrajšie sa jej vryli hlboko do pamäti.
„Režisér Jiří Svoboda ma obsadil do nádherného filmu Zánik samoty Berhof, kde som bola hereckou partnerkou Jany Brejchovej. Išlo o neuveriteľne silný film, ktorý získal množstvo ocenení a pre mňa to bola obrovská herecká aj životná skúsenosť.“ Nasledovala Aňa z Višňového sadu na Novej scéne pod taktovkou Vladimíra Strniska. „Patrí medzi krásne úlohy, po ktorej túži zrejme každá herečka. A on mi ju zveril ako sedemnásťročnej, bez hereckého vzdelania. Samozrejme, že mi to nesmierne zalichotilo.“
Osudová rola Alžbetky v Perinbabe si na ňu počkala ako na 18-ročnú, keď ju získala vďaka kastingu. „Chcela som síce študovať experimentálnu fyziku, ale, úprimne povedané, ktoré mladé dievča by uprednostnilo fyziku a odborné sympóziá s »popolníkmi« na očiach pred potenciálnou kariérou filmovej hviezdy?“ hovorí s úsmevom a dodáva: „Rolu Alžbetky považujem za svoju výhru v hereckej lotérii.“ Jakubiskov film sa rodil v roku 1984 a na tú dobu išlo o absolútne nevídané nakrúcanie.
„Trvalo 10 mesiacov, nakrúcalo sa počas štyroch ročných období, na neuveriteľnom množstve miest. Od Čiech, cez Tatry až po štúdiá na Kolibe. Navyše to bolo náročné aj po fyzickej stránke, prekvapila nás naozaj krutá zima, šialené mrazy do mínus dvadsať stupňov.“ To, čo vypuklo po premiére Perinbaby, označuje herečka za nevídaný ošiaľ, čo v čase socializmu bežné nebolo. „V Karlových Varoch usporiadali autogramiádu a pod pódiom sa tlačili tisíce ľudí. Spolu s Juliettou Masinou nás musel dokonca obkolesiť policajný kordón, aby nás fanúšikovia neudupali,“ spomína filmová Alžbetka a pokračuje: „Často som rozmýšľala, ako môžu ľudia tak neskutočne obdivovať niekoho, kto je v podstate rovnaký ako oni. Pre moju povahu bolo určite lepšie, že film vznikol ešte za bývalého režimu. Ak by taký ošiaľ vypukol neskôr, znášala by som to omnoho ťažšie. Som totiž typ, ktorý sa cíti pokojnejšie mimo centra pozornosti.“
Počas štúdia na VŠMU Petra Vančíková aktívne nakrúcala nielen pre Slovenskú televíziu, ale aj pre český Barrandov. Už vtedy však poškuľovala po filmovej práci mimo priameho záberu kamery. „Uvažovala som, že vyštudujem ešte réžiu alebo scenáristiku na FAMU.“ Po revolúcii v roku 1989 však prišla možnosť „preskočiť“ do producentského biznisu a ona ju využila. Začínala vo veľkej spoločnosti a v roku 1995 si založila vlastnú produkčnú firmu Artreal. „20 rokov túlania sa po filmových pľacoch a spolupráce s vynikajúcimi profesionálmi mi dalo toľko skúseností, koľko by mi zrejme nedala žiadna škola.“
Pod jej rukami vzniklo niekoľko zaujímavých projektov, medzi ktorými má svoje „naj“. „Určite je to film Veľká voda macedónskeho režiséra Iva Trajkova z roku 2004, do ktorého som sa dostala ako koprodukčný partner v poslednej chvíli. Pozbieral množstvo medzinárodných ocenení, napríklad Zlatú palmu vo Valencii, na čo som veľmi hrdá. Skvelý ohlas mal aj celovečerný dokument o Jožkovi Bednárikovi Opera session.“ Vo víre produkčnej činnosti je neustále. Momentálne sa pod jej dohľadom rodia projekty Diaspóra, Personal Cyber Space či trinásťdielny televízny seriál Záchranný systém. " Diaspóra zachytáva skutočný príbeh zo 16. storočia, ktorý sa odohráva na Slovensku, a mojím snom je pritiahnuť do tohto filmu zahraničných partnerov, aby sa mohlo začať s nakrúcaním. Personal Cyber Space opäť súvisí s režisérom Ivom Trajkovom a točí sa okolo novodobej závislosti ľudí od internetu."
Petra Kolevská-Vančíková
- Narodila sa v roku 1966 v Bratislave, herectvu sa venovala od troch rokov
- Medzi jej najznámejšie snímky patria: Zánik samoty Berhof, Husiarka a kráľ, Perinbaba, Prokletí domu Hajnů, Chlapci a chlapi
- Rozprávku Perinbaba bude tv Markíza vysielať vo štvrtok 25. 12. 2008 o 20. h
- V roku 1989 skončila štúdium herectva na VŠMU v Bratislave
- Od roku 1990 sa venuje produkčnej činnosti, v roku 1995 si založila vlastnú spoločnosť Artreal
- Moderovala a scenáristicky pripravovala relácie Lúskanie a EFKO na STV, bola autorkou oboch námetov
- Od mája do septembra 2008 zastávala post programovej riaditeľky STV
- Je vydatá, má dve dcéry, Bianku (14) a Teu (8)
