O čísla naozaj nejde, o čom môže svedčiť štedré mrhanie desiatok miliónov eur z verejných prostriedkov na pochybné neanonymné získavanie súkromných informácií, ktoré vraj chceme „zanechať generáciám“, o relevantnosti v dnešnej zosieťovanej dobe škoda hovoriť.
Všetky pochybnosti o bezpečí našich intímnych údajov vyvrátili dva čerstvé prípady v hlavnom meste, kde sa našli voľne pohodené štósy tlačív s vyplnenými formulármi. A hoci sa po sčítacích komisároch muselo pátrať ako po policajne hľadaných osobách, môžu vykonávať činnosť naďalej a my môžeme byť vôbec radi, že sa nevzdali a nezdupkali ako stovky ich kolegov po celom Slovensku. Možno ich zaskočili otázky, nad ktorými sa dá chvíľkovo v úžase pozastaviť alebo sa naozaj nadlho trudne zamyslieť nad úbohou ľudskou existenciou v štáte slovenskom.
Pri čítaní zábavnej literatúry o „osobe na čele bytovej domácnosti“ či iných skvostoch sa dá minimálne zapochybovať o zdravom rozume, výške dosiahnutého vzdelania či nebodaj spanikáriť z prepuknutia dyslexie. Našťastie ďalší takýto špás, zdá sa, Slovensko už nezažije. Ak to teda už máte za sebou, všetka česť, ak sa ešte len na sčítanie chystáte, želám pevné nervy a pero. Chvála sčítaným. A gramotným zvlášť!
