Narodila sa 12. 12. 1946 v Prahe, zomrela v apríli 2024. O úmrtí informoval v pondelok český denník Blesk blesk.cz, ktorému správu o úmrtí potvrdila jej neter a taktiež herečka Tereza Brodská.
„Ja som sa túto smutnú správu dozvedela pred pár dňami od brata. A bohužiaľ vám ju môžem len potvrdiť,“ povedala zmienenému denníku Brodská.
Aj Hana bola populárna, ale trocha iným spôsobom ako staršia Jana. Kým Jana si systematicky budovala solídnu kariéru a usporadúvala si život, Hana bola živel a jej úspech vo filme bol skôr náhodný než zámerný. Preslávila sa vďaka svojmu švagrovi Milošovi Formanovi (vtedy bol ženatý práve s Janou Brejchovou), ktorý ju obsadil do filmu Lásky jednej plavovlásky z roku 1965. Hana bola vtedy ešte študentka, ale vraj kvôli chorobe mala v škole pauzu, čo inšpirovalo Formana, aby ju angažoval do filmu, na ktorom práve pracoval.
Oproti gracióznej, krásnej a preduchovnenej Jane bola Hana ešte mláďa, takmer nezrelé, mohla teda prirodzene stvárniť naivné dievča, čo dychtí po živote, po láske, všetkým sa nadchne a na všetko naletí. A je dievčensky, trocha neohrabane, krásna. Príbeh sa odohráva v mestečku, kde na jedného chlapa pripadá desať dievčat, a to sú tí chlapi ešte väčšinou ženatí. Hon na lásku sa začne na dedinskej zábave, a to zo strany mužov aj žien.
Samozrejme, v réžii Miloša Formana je to predovšetkým trpká komédia, zrkadlo, ktoré rozosmieva aj bolí. Presne to robil Forman vo fimoch tzv. novej vlny, do ktorej patrí aj táto snímka. Film bol nominovaný na Oscara a na festivale v Benátkach získala Hana Brejchová ocenenie za najlepší ženský výkon, bola tretia, dokonca sa umiestnila pred Claudiou Cardinale.
Hana vtedy chodila po svete na festivaly s Milošom Formanom, žali potlesk, zdalo sa, že jej kariéra prerastie aj sestrinu slávu, žiaľ, v životopisoch sa o nej už v poslednom čase písalo len ako o bývalej herečke. Je to až neuveriteľné, lebo film Lásky jednej plavovlásky v roku 1965 bol bomba – explózia nového umenia, nového života, patril medzi signály politického uvoľnenia, a aj keď sa odvtedy časy pár razy zmenili, film pretrváva a stále sa divákom páči.
Lásky všetci videli
Spomínam si, že o filme Lásky jednej plavovlásky sa v čase jeho vzniku veľa hovorilo. Zdalo sa, že ho videli úplne všetci. Nešlo len o nadšené hodnotenia Formanovej tvorby a tvorby celého tímu (scenár písal režisér spolu s Jaroslavom Papouškom a Ivanom Passerom, kameramanom bol Miroslav Ondříček), ale rôzne citácie a komentáre. Mnohí napríklad napodobňovali zvláštny zajakavý spôsob reči Vladimíra Pucholta vo filme, šírili sa aj viaceré hlášky. Revolučne pôosobila aj odvážna nahá scéna pri nemotornom milovaní mladej dvojice. Pýtam sa muža, čo si on pamätá najlepšie z filmu Lásky jednej plavovlásky najviac. Hovorí, že ako Pucholt ležal na nahom bruchu Hany Brejchovej a ako sa snažil stiahnuť roletu a spadla mu celá… Znova s na tom smejeme.
Ľudia však po premiére rozoberali aj to, prečo neobsadil do hlavnej úlohy tohto filmu Miloš Forman svoju ženu Janu a či náhodou neprepukla medzi Formanom a Hanou náklonnosť. Dnes už je všetko upratané, Hana sa priznávala, že samozrejme Formana obdivovala, že celý život si vážila jeho rady a že boli v kontakte až do konca jeho života, ale že ho vždy brala ako sestrinho manžela. Bola mu vďačná. Však naozaj z nej urobil hviezdu a určite jej život významne ovplyvnil, no Hana nemala dosť síl, aby tento vklad zúročila.
Hrala síce ešte v ďalších filmoch, ale už to nikdy nebolo nič výnimočné. Mohla však žiť zo svojej náhlej slávy v šesťdesiatych rokoch a možno práve to ju uspalo na vavrínoch. Cesty osudu sú nevyspytateľné, Jana aj Hana pochádzali z toho istého prostredia, boli z ôsmich súrodencov, mali talent, krásu, ale Hana viedla svoj život búrlivejšími cestami, často sa písalo o jej konfliktoch a osobných drámach. V spore bola aj so svojou sestrou Janou a vraj sa ani nestihli udobriť.
Pomohla Formanovi
Však smrť je veľké zmierenie tak či tak a smrť Hany Brejchovej potvrdzuje, že dôležité je to, čo človek v živote urobí dobre, to pretrvá a prinesie úctu aj po smrti. Vďaka za Lásky jednej plavovlásky, za odvážnu, vtipnú a dôverčivú postavu blondínky, ktorá tak veľmi chcela šťastne žiť, ale najmä sa popálila. Iný život však ani neexistuje, ale aj tak je krásny. O tom je Formanovo dielo Lásky jednej plavovlásky a aj výkon Hany Brejchovej, ktorá režisérovi tak výdatne pomohla stvárniť umeleckú predstavu.
S filmom Lásky jedné plavovlásky z roku 1965, ktorý bol nominovaný na Oscara, prešla ako filmová Vendula s režisérom Milošom Formanom (†86) celý svet.
Na festivale v Benátkach obsadila za najlepší ženský herecký výkon tretie miesto, až za ňou sa umiestnila megahviezda Claudia Cardinale. Po Láskach chcel Jiří Menzel obsadiť Brejchovú do Ostro sledovaných vlakov. Keď sa ale dozvedela, že by jej Josef Somr pečiatkoval nahý zadok, rolu odmietla.
Film Ostro sledované vlaky nakoniec ale Oscara získal. Potom odmietla hlavnú úlohu vo filme s Alainom Delonom a ako herečka skončila. Na svojom konte má približne 40 epizódnych úloh. Vrátane Oscarmi ovenčenom Formanovom Amadeovi.
