Neunikli tisíce ľudí vo výberových kolách, neunikol som ani ja spolu s miliónmi divákov oboch komerčných kanálov hľadajúcich momentálne talent akéhokoľvek druhu. Napokon, s mnohými zo štábu takýchto zábavných šou sme kolegami, poznáme sa a sú to ľudia, ktorých si vážim. Preto si rád, nielen z profesionálnej povinnosti, pozriem aj výsledky ich ťažkej práce na poli ľahšej kultúry.
Rád by som aj videl tváre ctených porotcov, keby sa pred ich sudcovský pult sčista-jasna postavila nádejná talentovaná jazykovedkyňa, teológ či geológ, prípadne nejaký nie najmladší stĺpčekár. Už to vidím, ako vytancujem na pódium, jedna slovná pirueta, druhá pirueta, otočka a nechutné bzučiaky sa rozoznievajú naplno už po niekoľkých sekundách. Verdikt poroty je neúprosný. Ten stĺpček ešte „jakž-takž“, no ale ten mejkap… A kto vám to šije? „No jó, jako dobrý, vážně, ale co mi s tím tady?“ Postupuje sa tvrdo podľa manuálu, takže nepostupujem. Ešteže ja viem, že nám našťastie nič také nehrozí. Talenty sa povaľujú doma a pracujú radšej na tom, aby z nich niečo bolo. S talentom sa nezahráva, talent môže človeka dokonca zabiť, Goya by nám o tom vedel určite rozprávať. To napokon vedia sami porotcovia. Talent môže byť pekný gýč. A ten Slovensko hľadá.
