Jeho meno a najmä nezabudnuteľná tvár sa spájajú s možstvom postáv slovenských a českých filmov. Jednou z najznámejších bol Prašivec v „tatranských“ filmoch Martina Hollého Medená veža (1970) a Orlie Pierko (1971).
Po boku Emila Horvátha mladšieho (sťaby roztržitého a smoliarskeho cukrára Šindelku) si zahral azda v najlepšej slovenskej komédii osemdesiatych rokov, vo filme Sladké starosti (1984) režiséra Juraja Herza. Stvárnil tu zarytého starého mládenca a rybára Kantoríka. Bez Vaška si nemožno predstaviť ani takú klasiku, akou je Červené víno (1976), alebo legendárny Pacho, hybský zbojník (1975).
Vo filme Romanca pre krídlovku (1966) sa vďaka režisérovi Otakarovi Vávrovi stretol s Jaromírom Hanzlíkom – predstavoval dokonca tú istú postavu s odstupom rokov. Práve Hanzlík si ho zavolal ako hosťa do relácie STV Takí sme boli. Vašek napriek podlomenému zdraviu a pokročilému veku prijal pozvanie. Hoci sa posťažoval, že celý dôchodok minie na lieky, prekvapil divákov zmyslom pre humor, ale aj bravúrnym podaním pesničky z dielne Voskovca a Wericha. Nik netušil, že je to jeho posledné televízne vystúpenie.
Okrem veku a problémov so zrakom a s osteoporózou ho trápila aj strata manželky, po ktorej sa utiahol do samoty svojho bytu v bratislavskom Ružinove. Ostal po ňom úctyhodný zoznam takmer stovky filmov, v ktorých hral a spomienka na jeho prirodzené a presvedčivé herectvo.
