Toto majstrovské dielo gotickej architektúry, chránené organizáciou UNESCO a preslávené románom Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži, pred požiarom navštevovalo 13 miliónov ľudí ročne. Chrám vzplanul 15. apríla 2019 večer. Kým hasiči požiar nasledujúci deň nad ránom uhasili, zničil oheň strechu, krov a špicatú vežu z 19. storočia, takzvaný sanktusník. Plamene poškodili aj časť klenby a strešnej krytiny. Vnútro katedrály zostalo uchránené vážnejšieho poškodenia vďaka kamennej klenbe, ktorá z väčšej časti udržala horiacu strechu po jej zrútení.
Čítajte viac Z katedrály Notre-Dame v Paríži začali odstraňovať lešenie vysoké 100 metrov
Katastrofu mohla spôsobiť porucha v elektroinštalácii či cigaretový ohorok. Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne. Na dostavbu zničenej veže bola vyhlásená architektonická súťaž, organizovala sa aj verejná zbierka. Pre dohľad na opravu svätostánku bola zriadená špeciálna štátna organizácia, na čele ktorej stojí generál vo výslužbe Jean-Louis Georgelin.
V prvej fáze rekonštrukcie bolo potrebné odstrániť lešenie, ktoré chrám obklopovalo v čase požiaru, odmontovať a odviezť veľký organ, ktorého 8000 píšťal bolo rozoslaných na vyčistenie odborníkom po celej krajine. Táto fáza zahŕňala aj skúšky čistenia v dvoch kvapkách, inštaláciu opier pod oblúkmi, zabezpečenie miesta, kde trojlodiam katedrály prechádza priečna loď, a roztriedenie a odpratávanie ruín.
Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Priestranstvo pri katedrále preto muselo prejsť hĺbkovým čistením. Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu. Na tú bolo okrem iného potrebné veľké množstvo kameňov presne daných veľkosťou a štruktúrou. Pre úrad dohliadajúci na rekonštrukciu chrámu ich vyhľadala
Francúzska geologická služba (BRGM), obe inštitúcie spolu o tom uzavreli dohodu vo februári 2021. Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek, známych za sovietskych čias aj Čechom a Slovákom pod značkou Raketa. Ten opravil hodinový stroj Collin z roku 1867, ktorý v parížskej katedrále až do požiaru riadil pohyb ručičiek na štyroch ciferníkoch.
Na konci leta 2022 začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Na to sa používali techniky spracovania dreva, ktoré boli zavedené pred viac ako 800 rokmi pri stavbe tejto pamiatky. Práca so sekerami pri výrobe stoviek ton dubových trámov pre krov novej strechy Notre-Dame bola pre tesárov ako cesta späť časom. Chceli tak vzdať hold ohromujúcemu remeselnému umu pôvodných staviteľov katedrály a zabezpečiť, aby sústavné umenie ručného opracovania dreva žilo ďalej: „Chceme obnoviť túto katedrálu tak, ako bola postavená v stredoveku,“ uviedol Jean-louis Georgelin. „Je to spôsob, ako zostať verný (ručnej práci) všetkým ľuďom, ktorí postavili všetky mimoriadne pamiatky vo Francúzsku,“ dodal.
Rekonštrukcia strechy prekonala dôležitý míľnik vlani v máji, keď boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej konštrukcie. Na obnovu konštrukcie strechy katedrály bolo starostlivo vybraných 1200 dubov, ktoré tesári ručne porúbali. Niekoľkotonovú konštrukciu do centra francúzskej metropoly dopravili po rieke Seine na lodi také veľké, kvôli tomu na niekoľko hodín museli prerušiť ostatnú lodnú dopravu. Z dubových trámov pozostáva aj nový krov katedrály, zložený z troch trojuholníkových častí s rozmermi 15 krát 12 metrov a hmotnosťou sedem ton. Z lode na chrám krov vyzdvihol žeriav.
Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri, rok pred svojím znovuotvorením, dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž. V tom istom čase navštívil katedrálu aj prezident Macron a uviedol, že v jej oknách by sa mali objaviť moderné vitráže. Jeho vyhlásenie však vyvolalo vlnu pobúrenia u verejnosti a váhavé reakcie odborných kruhov. Pod petíciu proti zámeru nahradiť vitráže z 19. storočia, ktorých autorom je Eugène Viollet-le-duc, sa počas troch dní podpísalo vyše 67 000 ľudí. Novými vitrážami chcel Macron stavbe vtlačiť "znak 21. storočia. "Pôvodné vitráže by boli premiestnené a vystavené v novovznikajúcom múzeu. Podľa kritikov zámeru však majú sklenené dekorácie zmysel len na pôvodnom mieste, pretože sú súčasťou architektonického zámeru.
Posledné práce na katedrále budú prebiehať v interiéri, kde bude okrem iného potrebné vyladiť mohutný organ s 8000 píšťalami, ktorý je najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku. Prvá omša od požiaru sa v katedrále konala v júni 2019. Viedol ju parížsky arcibiskup Michel Aupetit a obrad sa odohral v jednej z bočných kaplnk, zasvätenej Panne Márii, ktorú oheň ušetril. Tento rok pri príležitosti Veľkého piatku sa v katedrále konala komorná bohoslužba, na ktorej sa zúčastnilo len sedem ľudí. Požiaru Notre-Dame je venovaná aj snímka režiséra Jeana-Jacquesa Annauda pod názvom Notre-Dame v plameňoch z roku 2022.
