Recenzia: Podoby retra, ktorého sme sa už prejedli

Úspech sa na Del Tora a jeho aktuálny film ostatne prilepil už na premiére na festivale v Benátkach, kde snímka získala hlavnú cenu. To, že tu zvíťazil „bezbariérový“ hollywoodsky film určený mainstreamovému publiku, bolo veľkým prekvapením a pre diváka – kinofila s určitými intelektuálnymi nárokmi na víťaza i malým sklamaním.

Veľkolepé menu s chodmi podľa šablón

Hlavná hrdinka Podoby vody – nemá upratovačka (Sally Hawkinsová), ktorá sa pod ťarchou samoty zaľúbi hoci aj do netvora, pretože nevníma jej hendikep, a pod návalom vášne koná ako zbavená svojprávnosti, má pri záchrane svojho vodného milenca komplica – homosexuálneho maliara, ktorý sa popri tom všetkom snaží presadiť v reklamke. Jej priateľ má navyše nadužívaných replík toľko, že nimi zastúpi aj nemú kolegyňu, aj keď sú jeho monológy vo väčšine prípadov banálne a bez nápadu.

Aj Edith (Mia Wasikowska) z Del Torovej romance Purpurový vrch (2015) koná bez rozmyslu, no v tomto prípade podivné motivácie vyplývajú z mysteriózneho žánru, ktorým filmár poistil logiku svojej bláznivej fantázie. Navyše v Purpurovom vrchu odkazuje a latentne paroduje trash žánre, romantickú paperbackovú literatúru, duchárske príbehy či melodrámu, čím si zaručil alibi. Podoba vody je však polievka uvarená podľa presne dodržaného hollywoodskeho receptu a niektoré ingrediencie sa Del Torovi podarilo poriadne, aj keď pravdepodobne zámerne, prevariť.

Remeselné kvality, herecké výkony aj Del Torova železná režijná koncepcia sú nespochybniteľné, no v konečnom dôsledku sú všetky prvky, vrátane vypočítaných postavičiek, od teatrálnej štylizácie cez chaplinovské herecké grimasy až po tanečnú choreografiu, umelo preexponované. Del Toro estetikou odkazuje na klasický Hollywood, jeho filmové menu je veľkolepým kinom, no všetky chody servíruje opatrne, podľa striktných šablón. Večera v jeho réžii teda prebieha podľa očakávaní a táto predvídateľnosť je v konečnom dôsledku nudná.

Hollywoodska dokonalosť

Efekty sa stávajú dominantou filmu, na rozdiel od postáv, ktoré sú v autorovom „papierovom svete“ len nemými štatistami. Motivácie i charaktery podliehajú pohodlnej žánrovej skratke a Del Torovým milencom ich „okukanú“ hru akosi nie a nie uveriť. Na rozdiel od jeho poslednej snímky, gotickej romance Purpurový vrch, ktorá bola tiež žánrovým gulášom, omnoho nedokonalejším ako Podoba vody, no s dokonale gradujúcim príbehom, presvedčivým romantickým motívom a temnou atmosférou. Zatiaľ čo Purpurový vrch bol hrou s odkazmi a recyklovaním žánrových klišé, zábavnou a invenčnou v detailoch, Podoba vody je otravne opatrný kalkul.

Navyše Del Toro sa snaží prehovárať divákovi do duše, poukazuje na americké pokrytectvo a zvrátenosť, rasizmus, šovinizmus, sexizmus, sterilné spoločenské šablóny, odkrýva boj malých proti veľkým, no jeho kritika je príkra a neambivalentné postavy len pridŕžajú strechu moralizovania.

Rozprávkovým príbehom v Podobe vody len ťaží z tisíckrát videnej schémy. Dokonca aj s hororovými prvkami a napätím narába v rukavičkách, až na pár nechutne násilných momentov, ktoré len samoúčelne podnecujú negatívne emócie voči neambivalentnému záporákovi – agentovi poznačenému vojnou Richardovi Stricklandovi (Michael Shannon). Okrem toho, že chce Elisinho milenca zabiť, má pre ňu navyše pripravené poriadne nechutné sexuálne narážky.

Podoba vody je aj napriek tomu Del Torov najkomplexnejší film. Živelne prekvapujúcu nápaditosť a úprimnú energiu jeho predošlých fantázií ako Faunov labyrint či spomínaný Purpurový vrch však vystriedala sterilná hollywoodska dokonalosť.