Ide o pokračovanie úspešného internetového seriálu, ktorý vznikol ako spin-off zo skeču relácie Kredenc. Komédia o kamarátkach z východu, ktoré stvárňujú Jana Kovalčiková a Anna Jakab Rakovská, pôjde vo svojej filmovej podobe viac do hĺbky – nebude len o bizarných situáciách, ale aj o nezmyselnosti predsudkov, skutočnej hodnote priateľstva a rozbíjaní stereotypov.
Kavej bude mať oficiálnu premiéru 18. júla, no ešte predtým sa uskutoční šnúra podujatí v amfiteátroch v Prešove a v Košiciach, neskôr aj na Zemplínskej Šírave, v Banskej Štiavnici a iných mestách.
Film je vraj o niečo filozofickejší ako seriál. V čom konkrétne?
Jana Kovalčiková: Scenár je akoby vrstevnatejší, a aj témy, ktoré sa týkajú vzťahov a myšlienkových pochodov postáv, sú trochu hlbšie.
Úvaha o hľadaní lásky alebo o tom, či sa vrátiť na východ alebo zostať, je podľa mňa dosť silná. Pri seriáli sa to na ploche 10–15 minút nedalo takto rozobrať, ale tu bolo priestoru až-až.
Anna Jakab Rakovská: Áno, vo filme je to filozofickejšie, čo je inak zaujímavý pojem, pretože sa teraz cítim ako nejaký René Descartes alebo Platón. (smiech) Sú tu aj iné postavy, ktoré majú rôzne myšlienkové pochody.
Napríklad farár má inú skúsenosť ako naše postavy a nesie v sebe konkrétnu múdrosť. Ďalej je tam babka, ktorá má úplne inú životnú filozofiu. To v seriáli nebolo. Možno je to teda aj tým, že je tu oveľa viac postáv, príbeh je preto košatejší a hutnejší.
Spolupracovali ste aj na tvorbe scenára?
JK: Nie. Myslím si, že toto by som nemala robiť, nie som v tom dobrá. Ale, samozrejme, na pľaci, keď už máte text a obraz, tak si niečo povymýšľate. To sme robili aj pri seriáli – sledovali sme, čo nám zafunguje.
Mali sme šťastie aj na ostatných hercov, ktorí boli inovatívni a prístupní. Miška Zakuťanská (autorka scenára, pozn. red.) bola veľmi otvorená drobným zmenám, ale priamo scenár sme nepísali.
Aká bola atmosféra na natáčaní?
JK: Strašná, to sa ani nedá opísať slovami. (smiech)
AJR: Výborná. S väčšinou ľudí som sa poznala už predtým, sme veľmi dobrí priatelia. Danko Dangl chcel autentických ľudí z východu – a naozaj sa všetci poznáme. Bolo to teda skvelé.
Bratislavčanom úplne zasvietili oči a ožili, zrazu som ich videla v úplne inom svetle a s úplne inou energiou. Takže z toho sa najviac teším, že sa zamilovali do východu.
Vo filme účinkuje aj Peter Stašák a Ander z Košíc. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?
AJR: S pánom Stašákom som sa nestretla, ale s pánom Anderom áno, môj ujo ho má veľmi rád. Je to neskutočne šarmantný, energický človek, ktorý má vo vrecku neustále pripravený nejaký vtip. Keď bol na pľaci, žilo to tam. Som veľmi šťastná, že som ho mohla spoznať osobne.
JK: Ja som zasa točila s pánom Petrom Stašákom a tiež to bol neprekonateľný zážitok. Je to veľmi bezprostredný, vtipný muž s obrovským nadhľadom, celý čas sme sa smiali. Zároveň je veľmi pokorný.
Kredenc vyprodukoval aj inú excentrickú dvojku – Cuky a Luky. Myslíte si, že by s nimi vaše postavy boli kamarátky?
AJR: (smiech) Nad tým som sa v živote nezamýšľala.
JK: Ale naše postavy sú kamarátky s každým.
AJR: To je pravda.
JK: Ony s nami by boli kamarátky.
AJR: Ale logicky uvažujúc, keďže sme so Zuzkou a Peťkou veľké kamarátky, tak si myslím, že áno.
