Hrá na prestížnych zahraničných koncertných pódiách. Preslávil sa ako virtuózny „diablov fidlikant“, ktorý vo svojej tvorbe spája svety cigánskej muziky so svetmi vážnej hudby i džezu. V pondelok uviedol po prvý raz na Slovensku koncert na festivale Viva Musica.
Ste unikátny tým, že vážnu hudbu miešate s tradičnou cigánskou. Nie je to k dielam klasickej hudby, ktoré vytvorili geniálni skladatelia, nezdvorilé?
Hudba je nekonečná. Nemá hranice. Keď môžeme hrať mexickú hudbu v cigánskom štýle či maďarskú folklórnu hudbu v štýle džezového velikána Milesa Davisa, prečo by sme nemohli hrať aj vážnu hudbu v rezkej a vášnivej úprave? Neznamená to, že si s hudbou robíme, čo chceme. Máme filozofiu, v ktorej tvoríme i hráme. A hoci na pódiu veľa improvizujeme a plávame zo štýlu do štýlu, neulietame do nezrozumiteľnej hudby bez zmyslu a obsahu.
Prečo vo vás vznikla potreba zmiešavať rôzne hudobné štýly a tradície?
Nemám rád, keď ľudia na koncertoch zaspávajú. Preto uvádzam muziku, pri ktorej si želám, aby publikum vstalo a tancovalo. Naša hudba je neortodoxná. Nesie v sebe elementy tradičnej cigánskej muziky, nielen však maďarskej, ale aj mexického bolera, španielskeho tanga či veľa ruských i balkánskych prvkov. A táto hudba spolu so zvukom klasiky aj džezu tvorí guláš, ktorý majú ľudia teraz radi.
Ako ste prišli na ten správny „recept“ guláša?
Takúto hudbu som začal tvoriť pred 25 rokmi. Keď som nahral prvé cédečko, v obchode nevedeli, do akej kategórie ho zaradiť. Či do husľovej, cigánskej a či džezovej hudby. Môj hrdina bol Miles Davis. Používal som systém a koncepciu hrania ako on. Keď som vydal debutovú nahrávku, prestížny belgický novinár dal titulok recenzii: Miles Davis cigánskej hudby.
Nebránite sa škatuľkovaniu?
Vždy tvrdím, že hudba je hudba. Nezáleží na tom, ako ju zadefinujeme. Aj láska je rôznorodá, a stále ju cítime a nazývame ako lásku.
Hovorí sa, že cigáni majú muziku v krvi. Súhlasíte?
Áno, je to pravda. Cigánska hudba dokáže vyjadriť všetko. A preto sme s ňou takí spätí. Je v nej láska, viera, radosť i smútok. Hrá sa na svadbách, pohreboch, omšiach, oslavách. Často nám slúži namiesto slov. A my sme národ vášnivý. Tak je aj naša hudba plná emócií. Myslím si, že pochádza od Boha. Keď hrám na scéne, prajem si, aby sa ľudia spojili s Bohom. Aby cítili, že hudbu hráme z celého srdca a duše.
Záleží vám na tom, aby ľudia spoznali vašu hudbu, vašu kultúru?
Vyrástol som v tradičnej cigánskej rodine. Poznám všetky cigánske zvyky a pravidlá – či už v hudbe, kultúre, vzťahoch, v každodennom živote. Ale som azda prvý cigánsky huslista na svete, ktorý sa vzoprel tradíciám cigánskej muziky.
Ako?
Napríklad skladbu, ktorá sa hrá veľmi pomaly a má vyjadrovať hlboký zármutok, som premenil na veľmi rezkú. A práve toto začalo nový „Lakatosov“ štýl.
Netúžite sa však vrátiť späť ku koreňom?
Práve teraz, na staré kolená som sa pristihol, že sa k nim vraciam. V mojom živote som prešiel veľmi dlhú cestu. A teraz sa oblúčikom dostávam späť, k zvykom, ktoré mám v sebe zakorenené od detstva. Túžim oživiť práve klasickú cigánsku hudbu, na ktorú ľudia pomaly zabúdajú.
Pochádzate zo slávnej muzikantskej dynastie kráľa cigánskych huslistov Jánoša Bihariho. Stali by ste sa bez tohto rodokmeňa hudobníkom?
Na husliach som hral od štyroch rokov. Všetci doma boli muzikanti, odvšadiaľ a stále znela hudba. A ja som sa namiesto hrania sa s hračkami zabával fidlikaním na husle. Ale problém prišiel, keď som mal šesť rokov a po prvý raz ma otec zaviedol do hudobnej školy. Môj učiteľ bol veľmi prísny a ja som sa až tam mal naozaj naučiť hrať na husliach, nielen sa s nimi hrať. Povedal som otcovi, že radšej nechcem hrať. Ale to nebolo možné. V rodine vládla silná tradícia huslistov. Toto umenie sa dedilo z otca na syna už sedem generácií.
Pôjdu aj vaše deti v šľapajach rodinnej tradície?
Mám dve dcéry, takže situácia je iná. Ale mladšia spieva a staršia hrá na husliach aj klavíri.
V západnej spoločnosti vládne politická korektnosť. Cítite sa Cigánom či Rómom?
Som cigánsky huslista. Slová Cigán či Róm majú rovnaký význam, len v každom jazyku sa pre ne nájde iné slovo. Ale Cigán je Cigán všade na svete.
