„Tragická belcantovská opera u nás úplne chýba. Ale renesancia tejto opery sa vo svete deje už desaťročia. Je chvályhodné, že tento trend už dorazil aj k nám,“ povedal dramaturg Jaroslav Blaho. Zároveň vyzdvihol náročnosť diela. „Puritáni sú terénom, v ktorom môžu speváci dokázať, čo vedia,“ dodal. Podľa neho sa zdá, že zaťažkávacia skúška dopadne pre slovenský vokálny kumšt veľmi dobre.
Opera z obdobia anglickej buržoáznej revolúcie bola pre režiséra Pavla Smolíka veľkou výzvou. Rozhodoval sa, či dá viac priestoru histórii, a teda vojne medzi puritánmi a katolíkmi, alebo individuálnemu príbehu lásky ženy a muža zo znepriatelených strán. Napokon sa rozhodol, že postavy a ich emócie sú natoľko výrazné, že práve im treba dať prednosť. V opere ich, pravdaže, zasadil do turbulentného obdobia 17. storočia.
V inscenovaní stavil na klasiku, operu teda nepreniesol do súčasného obdobia, ako to mnohí režiséri robievajú. „Kostýmy sú úplne ortodoxne dobové, scéna je modernejšia, no skôr v zmysle nadčasovosti,“ povedal Smolík. „Tu ešte viac ako pri iných operách platí, že prvá a najdôležitejšia je hudba a jej sa podriaďuje všetko. Hudba vykresľuje vzťahy i jednotlivé postavy,“ dodal.
