„Len listujte a majte oči otvorené: táto kniha je naším spoločných rodinným fotoalbumom. A nezabudnite ju ukázať najmä tým, čo prídu po nás. Nech vidia vyvolané čierne na bielom, ako sme tu u nás kedysi volili a koho sme si vyvolili. Nech vyvaľujú oči,“ píše v úvode spisovateľ Agda Bavi Pain.
Jozef Ondzik vzápätí ponúka aj pohľad na míting nadšencov HZDS či SNS v dedinke Černová, vykrikujúcich dôchodcov s obrazom fašistického prezidenta Jozefa Tisa v rukách či obrazy megakampane HZDS, ktorú organizoval vtedajší majiteľ VSŽ Košice Alexander Rezeš – vrátane Ibrahima Maigu či Paľa Haberu podpisujúcich sa detským fanúšikom, ktorí držia v rukách vlajky HZDS. Nechýbajú ani momentky z demonštrácie, kde zneli prejavy predstaviteľov slovenského vojnového štátu či pochod anarchistov, ktorí vyzývali bojkotovať voľby.
Fotograf Peter Burda zase zachytil prvovoličov počas volieb v roku 2006. Dal im aj otázku, prečo šli voliť. „Jedna z odpovedí znela: Voliť som šla, lebo si povedal, že ma budeš fotiť,“ píše autor.
Pavol Prorok zaostril oko objektívu na predvolebnú kampaň v televízii – ako maskérka pudruje čelo Vladimírovi Palkovi či ako sedí pred zeleným pozadím v štúdiu Robert Fico.
Pódiá, z ktorých politici v ostatnej kampani sľubovali nemožné a presviedčali o svojej pravde, predstavujú snímky Viktora Szemza. Vidno aj smejúceho sa Eduarda Kukana na pódiu počas koncertu skupiny Gladiator.
Ako strana Ivana Gašparoviča HZD lákala Rómov v osadách, rozdávala im suveníry, borovičku aj tatranky, ukazuje Filip Kunák.
Martin Kleibl zase zobrazil, že v kampani politici útočia najmä na city – napríklad pripomienkovými slávnosťami hoci aj mladých nacistov. A budúci mocipáni si dajú záležať aj na tom, aby ich voliči mali plný žalúdok – dobrého predvolebného gulášu zadarmo.
Predvolebnú kampaň všetkých strán v druhom najväčšom meste Košice ponúka cez zaujímavé fotografie Pavel Maria Smejkal.
„Vytvoriť túto publikáciu bolo pre mňa dobrodružstvom presúvaní sa v časostroji, vyvolávaním spomienok, rozmýšľaním nad obrazmi z minulosti a hľadaním toho dôležitého, čo je v nich,“ píše na záver zostavovateľ knihy Jozef Ondzik.
