Keď na konci marca vyhral výberové konanie, komisia, ktorá ho zvolila, ho označila za romantika. Jeho vystúpenie pred ňou bolo emocionálne. V dobrom zmysle slova. Vtedajší šéf košického baletu a oceňovaný choreograf ohnivo prednášal o poslaní divadla a so smútkom konštatoval, že Národné divadlo nie je v dobrom stave. Po umeleckej i ľudskej stránke. A on sa doň mieni vrátiť, aby mu pomohol. Ako dieťa chorej matke.
Zodpovedný ako lekár, starostlivý ako otec
Napokon, jeho mladícka túžba stať sa lekárom v ňom istým spôsobom zostala. „Vždy som cítil pokoru pred lekármi. Majú obrovskú zodpovednosť za životy druhých. A tak som sa snažil k všetkému, čo som kedy robil, pristupovať rovnako zodpovedne,“ hovorí Šoth. „Hoci divadlo život nikomu nezachráni, môže mu priniesť očisťujúci zážitok a pomôcť zorientovať sa v spleti sveta či dať nesmierne silný pocit spolupatričnosti,“ dodáva.
Do divadla neprichádza stínať hlavy. Chce sa zhovárať. S tanečníkmi, hercami, spevákmi, zboristami, hráčmi orchestra, technickými pracovníkmi, umelcami z divadelných dielní i administratívnymi pracovníkmi. Chce hovoriť o tom, ako vrátiť SND k jeho základom, ako mu vrátiť prestíž. Túži na prvú divadelnú scénu priviesť veľké umelecké osobnosti. A vytvoriť atmosféru tvorivosti a porozumenia.
V balete Štátneho divadla Košice bol pre tanečníkom otcom. Doslova. Keď doň pred desiatimi rokmi nastupoval, predal v Bratislave byt. Aby z financií prispieval na výplaty tanečníkov aj ich ubytovanie. Dokonca im varil aj pral.
Bude aj ochrancom SND? „Nedokážem pracovať s ľuďmi, ktorých nemám rád. Neviem si predstaviť, ako v prostredí nevraživosti môže vznikať tvorivá energia,“ vysvetľuje. A vzápätí zdôrazňuje, že ľudí, ktorí nie sú jeho kamaráti, „neodstraňuje“. „Každý talentovaný človek je pre mňa inšpiráciou. Ak s ním nenájdem vlnovú dĺžku hneď, veľmi intenzívne ju hľadám. Myslím, že sa mi nestalo, aby som si nenašiel cestu k talentovanému človeku, ktorý mal rád divadlo,“ spomína Šoth.
Nie je naivný, ale potrebuje snívať
Bez snov a ideálov je pre neho život neznesiteľný. „A keďže divadlo s týmito atribútmi narába, divadelník bez nich je vlastne robotníkom divadla,“ odôvodňuje. Chce a potrebuje veriť, že ľudia sa môžu mať radi. „Viera, nádej a láska sú prítomné v každom mojom predstavení,“ hovorí.
A tvrdí, že divák by nemal z divadla odchádzať deprimovaný. Slovenské národné divadlo má podľa neho ukazovať ľuďom nie to, čo chcú, ale to, čo potrebujú. Sú to podľa Šotha predstavenia, v ktorých človek nájde odpovede na otázky, aké si často sám nevie naformulovať. „Dobré divadlo dokáže i prostredníctvom dávnych textov byť súčasné. V tom, že diváci nájdu v príbehu seba, svoje problémy, pocity, zážitky. A prežitím takéhoto príbehu s hercami, získajú nový pohľad na to, čo oni práve žijú. Ak ste schopný dať divákom toto, budú chodiť i na zdanlivo ťažké témy ako na hity,“ myslí si nový riaditeľ SND.
Uvedomuje si, že v súboroch Národného divadla – Činohre, Balete a Opere nie je jednoduché udržať profesionálnu a tvorivú divadelnú atmosféru. Nijaké divadlo na svete však podľa neho nezíska priazeň u divákov, ak z jeho predstavení nie je cítiť, že ich stvorili s láskou a pokorou.
„Nie som naivný, aby som si myslel, že každý herec musí milovať Brechta a každý spevák Wagnera. Divadelný súbor je však súborom, len ak má pocit spolupatričnosti. A ten možno získať len vtedy, keď každý jeho člen má pocit užitočnosti,“ píše v koncepcii, ktorú predstavil výberovej komisii.
Posty šéfov súborov chce obsadiť osobnosťami. Takými, ktoré budú poznať silné i slabé stránky súboru a ktoré budú s umelcami skutočne pracovať. „Znie to možno ako utópia, ale som presvedčený, že takéto osobnosti je možné nájsť i dnes. Je to jediná cesta, pretože akokoľvek optimisticky sa budeme tváriť, jednotlivé umelecké súbory SND sú v rozklade,“ napísal do projektu.
Úcta k divadlu a k ľuďom
Slovenské národné divadlo má byť podľa neho hovorcom kultúry. Jeho poslanie je rozvíjať ducha spoločnosti. A má reprezentovať to najotvorenejšie, najkvalitnejšie a najslušnejšie v umení. „To nie je dom pre zábavu, diskotéku, to nie je stajňa,“ hovoril ešte na výberovom konaní.
„Umenie – ako azda jediná oblasť nášho života – je schopné emocionálneho a mimorozumového pôsobenia, ktoré navádza človeka k väčšej vnímavosti a umožňuje ľuďom presnejšie a významnejšie hodnotiť život a svet okolo nás,“ napísal do svojho projektu.
Ďalej spomína na riaditeľov, ktorí počas deväťdesiat rokov existencie niesli divadelnú štafetu. „Rozmýšľam, aká osobnosť, či skôr aký človek – umelec či manažér by ju mal prevziať. Som presvedčený, že by to mal byť človek, ktorý si je vedomý toho, že divadlo je výrazné celospoločenské médium,“ píše.
Na čele Národného divadla by podľa neho mal stáť človek plný tvorivosti. A s úctou k histórii SND a ľudským hodnotám.
Národné divadlo podľa neho rezignovalo na prirodzenú kontinuitu a výchovu nových osobností. Preto chce užšie spolupracovať s umeleckými školami i ostatnými divadlami na Slovensku. Uvažuje, že by tvorili spoločne repertoár a spolupracovali na nových predstaveniach.
Chce sa viac otvoriť Slovensku – SND pod jeho vedením má viac hosťovať mimo Bratislavy. A divadlo chce otvoriť najširšej verejnosti, v projekte navrhuje vytvorenie tematických permanentiek pre rodiny, študentov, mladého či náročného diváka.
Nebude diktátor, chce nájsť dobrých majstrov
Na čele Národného divadla nechce Šoth stáť ako mocipán. Práve preto kritizovali bývalú riaditeľku Silviu Hroncovú. Šoth chce právomoci generálneho riaditeľa prerozdeliť.
Funkcia, ktorá zahŕňa všetko od umeleckej, až po ekonomickú a riadiacu činnosť, je podľa neho pre človeka, ktorý má patent na rozum. A taký on nie je. „Budem hľadať talentovaných ľudí a budem ich na začiatku inšpirovať a riadiť, budem ich duchovným otcom, ktorý ich zastreší. Dobrý majster vidí dobrého majstra. A tých majstrov chcem nájsť, aby Slovenské národné divadlo mohlo fungovať,“ povedal hneď po svojom zvolení za riaditeľa.
Plánuje napríklad vytvoriť funkciu umeleckého riaditeľa, ktorý bude stáť hneď za tým generálnym. Má byť radcom šéfov súborov.
Šothov projekt ozdravenia Národného divadla má niekoľko etáp. A kedy teda začne divadlo žiť, ako si Šoth predsavzal? „Nebude to závisieť len odo mňa. Ja môžem len začať určovať smer a snažiť sa ostatných motivovať k tomu, aby verili, že ten smer je správny. Najprv najbližších a potom spolu s nimi tých ostatných. Ale aj keď všetko spravíme "správne“, veci sa nemusia vyvíjať len tak, ako si predstavujem. Ide o veľké množstvo ľudí, veľa vecí sa nedá presne naplánovať," hovorí.
Za dva roky však podľa neho musí byť vidieť výsledok – v zmene atmosféry, vzťahov, priorít. „Som presvedčený, že sa to dá. Inak by som do toho nešiel,“ zdôrazňuje.
A či v divadle, v ktorom v súčasnosti nevládne najlepšia atmosféra, nestratí optimizmus a pozitívne myslenie, Šoth odpovedá, že ide do každej bitky otvorene. „Jasne hovorím, čo chcem a za tým si idem. Väčšinou je to dobrá taktika. Najmä vo veľmi zložitých a vzájomne nevraživých vzťahoch,“ vysvetľuje.
Seba opisuje ako tolerantného človeka. Má otvorenú myseľ. Precestoval kus sveta, pracoval na zahraničných scénach. „To človeka naučí.“ Tvrdej drine, pokore a profesionalite v každom ohľade. Ešte nemal ani 30 rokov a už pracoval v pražskom Národnom divadle. Bol na to hrdý. Pretože za ním nestála protekcia. Ale výnimočné osobnosti, s ktorými spolupracoval. „A azda trochu môjho talentu,“ dodáva choreograf známy originálnym umeleckým rukopisom, ktorý vytvoril desiatky choreografií a dostal sa nimi na svetové pódiá.
Z koncepcie Ondreja Šotha:
SND zintenzívni spoluprácu so školami, zavedie systém permanentiek pre rodiny, študentov, mladého diváka. Cieľom je dať divákovi od útleho detstva pocit, že je súčasťou SND, že s ním rastie a dospieva.
SND sa viac otvorí. Častejšie hosťovanie mimo Bratislavy prinesie pocit dostupnosti pre diváka na celom Slovensku.
Premiéry inscenácií SND budú nielen v Bratislave, ale aj v niektorých ostatných divadlách Slovenska – a opačne, čím sa vytvoria podmienky na umeleckú konfrontáciu ich tvorby.
Organizačné zmeny:
V súvislosti s prerozdelením kompetencií generálneho riaditeľa SND a decentralizáciou SND bude Ondrej Šoth rokovať s ministerstvom kultúry o zmene zákona o SND a zriaďovacej listiny SND.
Zástupcom generálneho riaditeľa bude umelecký riaditeľ SND, ktorého vymenuje Šoth, táto nová funkcia bude obsahovať rokovania o koprodukčných projektoch, dramaturgických plánoch, gala projektoch, účastiach na zahraničných festivaloch.
Riaditeľov súborov bude generálny riaditeľ menovať na dva roky, zavedie nové funkcie riaditeľa hudobného a dramatického divadla, ktorí budú menovaní na základe medzinárodných konkurzov.
SND bude hľadať ďalšie zdroje financovania svojej činnosti napríklad z prostriedkov fondov EÚ či z visegrádskeho fondu.
Ondrej Šoth
Narodil sa 23. januára 1960 v Bardejove.
Vyštudoval Vysokú školu múzických umení, odbor choreografia a réžia tanca u profesora Štefana Nosáľa, ktorý desiatky rokov pôsobí v Lúčnici.
Pôsobil ako choreograf v pražskom komornom balete známeho umelca Pavla Šmoka, v Národnom divadle v Prahe, Laternej Magike, SND aj SĽUK-u.
Dve desiatky rokov pôsobil na zahraničných scénach.
V Hollywoode spolupracoval na filme Open to hard, v ktorom hrali Ornella Muti, Catherine Deneuvová aj Robert De Niro.
V Československu pracoval na filmoch kultových režisérov Juraja Jakubiska či Juraja Herza.
Balet Štátneho divadla Košice viedol až doteraz – desať rokov, zviditeľnil ho a pod jeho vedením získal aj šesť nominácii na ocenenie DOSKY, vystúpil s ním v celej Európe, ale aj v Brazílii či Mexiku.
Baletu šéfoval aj v Mestskom divadle v Ústí nad Labem.
Vyučoval na VŠMU, pražskom konzervatóriu aj krakovskej Vysokej škole hereckej, kurzy pohybového divadla viedol na Kráľovskom konzervatóriu v Liége v Belgicku aj v Akadémii umení v Paríži.
Od roku 1983, keď absolvoval vysokú školu, vytvoril desiatky choreografií, ktoré sa dostali aj na svetové pódiá, napríklad Rómea a Júliu uviedol na turné v rôznych mestách v Rakúsku, Nemecku, Brazílii a Španielsku, medzi jeho predstavenia patria aj Rómeo a Júlia, Carmen, Requiem, Giselle, Tristan a Izolda, Carmina burana či najnovšie M. R. Štefánik.
Je známy originálnymi a jedinečnými choreografiami a výrazným umeleckým rukopisom.
Na konte má cenu Hviezdy svetového baletu, najprestížnejšie divadelné ocenenie na Slovensku – DOSKY získal za choreografiu baletu Svadba podľa Figara a za zviditeľnenie tanečného umenia získal v roku 2007 Cenu ministra kultúry.
Umelecké zámery:
