Je to inštitúcia, ktorá má na výstavách prezentovať najnovšie trendy moderného výtvarného umenia. Domáceho i zahraničného. Výtvarníci na Slovensku však o nej stále len snívajú. A politici, zdá sa, nemajú vôľu ju vytvoriť. Pritom vo všetkých civilizovaných krajinách je jedným z najvýraznejších kultúrnych pilierov.
„Ak chcú umelci aj obyčajní ľudia vidieť kvalitnú výstavu, musia ísť za hranice. Do Viedne, Budapešti, Prahy či Brna,“ hovorí výtvarníčka Jana Kapelová, iniciátorka výzvy 20 rokov od nežnej neprebehlo. „Chceme využiť predvolebné obdobie, ozvať sa v rámci absencie kultúrnej politiky, aby budúca vláda vedela o dlhoročných kauzách a neriešení problémov v rámci kultúry,“ vysvetlila Kapelová.
Prvý krok k založeniu Kunsthalle sa udial ešte v roku 1997. A odvtedy zažili projekty na jej zriadenie nádejné i beznádejné momenty. A hoci si vláda stanovila pre oblasť kultúry na roku 2006 – 2010 ako jasnú prioritu založiť Kunsthalle, opäť si na ňu bude musieť Slovensko počkať.
Stop pre ekonomickú krízu
Predpokladaný začiatok Kunsthalle bol naplánovaný na január tohto roka. „Minulý rok nebol šťastný pre ekonomiku. Kunsthalle sa zabrzdila preto, že rezortu kultúry bol krátený rozpočet,“ odôvodnil na verejnej diskusii minulý týždeň Kováč. Zdôraznil, že z rozpočtu ide na kultúru ani nie pol percenta. V Európe je to minimálne dvojnásobok. Kunsthalle by ako príspevková organizácia potrebovala na rok prevádzky do jedného milióna eur.
Ministerstvo kultúry vytvára novú inštitúciu jednoduchým úkonom – zasiela na ministerstvo financií žiadosť o jej zriadenie. Rezort financií musí žiadosť schváliť. Taká žiadosť bola podľa Kováča pripravená, ale pre ekonomickú krízu ju ministerstvo kultúry nepodalo.
„Naša túžba je, aby sa do roku 2013 otvorila Kunsthalle,“ povedal Kováč. „Dúfam, že ktokoľvek bude novým ministrom kultúry, už neodstúpi od projektu,“ dodal.
„Po voľbách plánujeme požiadať nového ministra kultúry o osobné stretnutie a prezentovať mu naše aktivity, ale aj rozpracovanosť projektov, a prísľubov predchádzajúcej vlády – čiže zriadenia Kunsthalle k roku 2012,“ povedala Kapelová.
Chýbajú veľkorysé priestory
Predchádzajúce projekty na Kunsthalle zlyhali najmä na financiách a nekontinuálnej kultúrnej politike. Problémom je aj to, že „Bratislava nemá poriadne priestory, v ktorých by sa dali robiť veľké a prestížne výstavy,“ zdôraznila na diskusii riaditeľka odboru umenia na ministerstve kultúry Janka Motyčková.
Takáto inštitúcia v Brne, ktorá funguje už sto rokov, má tisíc štvorcových metrov. Slovenská Kusthalle by potrebovala aspoň polovicu. Predošlé úvahy o Kunsthalle počítali napríklad s využitím Domu umenia na Námestí SNP. Lenže jeho priestory sú jednak zastarané a tiež nie sú stavané na veľkorysé moderné výstavy.
Teraz sa črtá nový priestor, ktorý by Kunsthalle vyhovoval. Podľa ministerstva i výtvarnej obce. Je to Jurkovičova tepláreň, vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Je majetkom spoločnosti Penta, ktorá sa ju chystá zrekonštruovať do konca roka 2012. Už vypísala medzinárodnú architektonickú súťaž. „S Pentou nie je podpísaná zmluva, ale pri rokovaniach bola vyslovená dobrá vôľa, že by ju prenajali ministerstvu kultúry na Kunsthalle,“ povedal Kováč. Ministerstvo by z nej chcelo vytvoriť modernú galériu podobnú Tate Modern v Londýne. Do volieb však už ministerstvo zmluvu nepodpíše.
Výstavy v nedohľadne
Ak nová vláda prejaví vôľu Kunsthalle zriadiť, jej výstavná činnosť sa nezačne tak skoro. Výstavy totiž treba organizovať aj dva roky vopred. Hoci Kunsthalle vo všeobecnosti slúži len ako výstavný priestor, ministerstvo má záujem v rámci neho vytvoriť aj odborné pracovisko. Aj preto mu dalo názov Národné centrum výtvarného umenia. Malo by napríklad vytvoriť ústrednú databázu výtvarných umelcov, umeleckých zoskupení pôsobiacich na Slovensku, archívnych fondov či zbierok výtvarného umenia a venovať sa aj vzdelávacím aktivitám či edičnej činnosti.
