Pablo Picasso bol veľký milovník. Farieb, tvarov, experimentov, žien, sexu, býčích zápasov, mýtických legiend, alkoholu, ópia, cigár… Čo sa mu dialo v živote, prenášal do svojho umenia. A hoci je azda najznámejší maľbami, prepadol aj láske k hrnčiarstvu.
Jeho vázy, taniere i poháre draží v stredu aukčná spoločnosť Christies v Londýne. „Je to fantastická možnosť kúpiť si diela Picassa, jedného z najväčších umelcov. Väčšina jeho keramík je hneď rozpoznateľná jeho typickým rukopisom, črtajú sa na nich výjavy tvárí, zvierat a býčích zápasov,“ povedal v rozhovore na internetovej stránke Christies Will Porter, obchodný riaditeľ aukčného domu v Londýne.
Pod aukčné kladivko sa dostane päťdesiatka Picassových diel, ktoré vytvoril z hliny. Ich vyvolávacie ceny sú niekoľkotisícnásobne nižšie ako pri jeho obrazoch. Začínajú sa už pri cene okolo tisíc eur. Za najvyššiu sumu sa má predať váza s aztéckym symbolom. Aukčný dom predpokladá, že ju predá za takmer 23-tisíc eur. Väčšina diel sa pohybuje v cenách približne od dvoch do ôsmich tisíc eur. „Ľudia v súčasnej dobe musia ísť stále hlbšie do vreciek. Ale tieto štartovacie ceny nie sú až také vysoké. A diela reprezentujú neuveriteľnú hodnotu,“ povedal Porter. „Hoci sú mnohé z Picassových kúskov glazúrované, neodporúčal by som novým majiteľom vkladať ich do umývačky riadu,“ zažartoval Porter.
„Podobne ako sochárčina aj keramika umožnila Picassovi experimentovať v troch dimenziách a objavovať paletu farieb, materiálov, glazúr či dekoračných prvkov. Pre umelca, ktorého apetít pre inovácie nemal limity, sa keramika čoskoro stala dôležitou súčasťou jeho životného diela,“ píše stránka Christies.
Hlina učarovala Picassovi – večnému dieťaťu a bádateľovi aj preto, že mu umožňovala – azda ešte viac ako plátno – využívať spontánnosť. „Picasso nie je unikátny v túžbe experimentovať s rôznymi médiami výtvarného umenia, ale jeho pravdivá a silná energia a jednoduchá bezmyšlienkovitosť je mimoriadna,“ povedal Porter. Prostredníctvom keramickej tvorby vzdával poctu iberskej a stredomorskej kultúre, a vracal sa tak aj späť k svojim katalánskym koreňom.
„Picasso spracovával hlinu s jemu vlastnou genialitou a fenomenálnou tvorivou prácou,“ zdôraznil Alan Ramié v príhovore na stránke galérie Madoura. Práve vo francúzskych hrnčiarskych dielňach Madoura pohladil Picasso hlinu po prvý raz a už ju nepustil. V lete 1947 sa zoznámil s majiteľmi dielne Suzanne a Georgeom Ramiéovcami. Pozvali ho na tvorivé prednášky. Po prvom dni si vzal čerstvú hlinu a vymodeloval z nej tri kusy. A potom počas celého roka vytvoril viac ako dvetisíc keramických predmetov.
Okrem lásky k hrnčiarskemu umeniu, mu dielne Madoury priniesli aj lásku k žene. V roku 1953 tu stretol umelkyňu Jacqueline Roque. O osem rokov neskôr si ju vzal za manželku.
