redaktorka Magazínu Pravdy
Novinárka a spisovateľka je dlhoročnou redaktorkou Pravdy. V súčasnosti pracuje v magazíne a na oddelení kultúry. Robí rozhovory s umelcami, píše recenzie o divadle, výstavách a knihách. Venuje sa aj glosovaniu všedného života. Narodila sa 4.5.1943 v Bratislave, vyštudovala novinárstvo na bratislavskej FFUK. Pracovala v týždenníku Predvoj, Nové slovo a od roku 1986 v denníku Pravda. Počas tzv. prestavby pôsobila s manželom, publicistom Vladimírom Jancurom, v Moskve a písala pre Nové slovo. O tejto skúsenosti vydala dokumentárnu prózu Kankán nad Kremľom (s vlastnými ilustráciami). Venuje sa aj tvorbe beletrie (debutovala novelou Fúkni do púpavy, podľa prózy Dom pod morušou vznikol aj televízny film, najnovšia je próza Zvonenie). Vydala tiež knižky rozhovorov (Pýtačky, Dialógy v ateliéroch). Za zbierku poviedok Plaché rozkoše získala v roku 2008 Cenu Bibliotéky. Za redakciu Pravdy bola nominovaná do súťaže Slovenka roka.
Guinessovu knihu rekordov pozná asi každý. Stojí za ňou jeden vtipný človek z vedenia Guinessovho pivovaru, konkrétne Hugh Beaver, ktorý bol jeho riaditeľom v roku 1951.
Vášová je mi blízka vnímaním života a sveta, našla som v jej texte podobné skúsenosti a pocity, ako mám ja, a aj mnohé známe mená.
Niektorým umelcom učarovala geometria, pravidelnosť tvarov a ich nekonečná variabilnosť, čiže možnosť obmien. Aj Marian Drugda, ktorý má práve výstavu pod názvom Variabily v Danubiane (potrvá do 7. decembra).
Herec Ivan Matulík vekom (má 87 rokov) nieže dozrieva, ale stále sa ešte rozvíja a napreduje. V novej knihe Bolesť krásy, slzy duše nájdeme aj svedectvo syna primabaleríny.
Nielen ľudoví zabávači, ale aj herci vedeli ľudí rozosmiať - či už v groteskách, jarmočnom divadle, operete, kabarete či v stand-up comedy. Všetko to zaznamenáva nová kniha Milana Stana Muži humoru.
Ako výtvarník Peter Uchnár prežíva spochybnenie ocenenia na Bienále ilustrácií Bratislava (BIB)? Zrazu sa o ňom toľko píše, a to aj veľmi príkro. On hovorí o vydieraní a varovaniach pred účasťou na BIB.
Výtvarník Dušan Kállay je spätý s Bienále ilustrácií Bratislava ako autor aj ako organizátor. Otvorene nám porozprával, ako prežíva vyostrenú situáciu okolo bienále. Nikdy nebude proti svojim žiakom.
Názov filmu Pán Nikto proti Putinovi znie trocha tajomne, však film aj potajomky vznikol. Nakrútil ho Pavel Talankin, učiteľ na základnej škole v malom uralskom mestečku.
Dvojvýstava Podobnosti náhod potrvá do 18. januára budúceho roka a je v koncepcii Miroslava Haľáka.
Najprv o svojich hrdinoch čítal, potom sa s nimi zoznámil, ale musel si získať ich dôveru, aby súhlasili s nakrúcaním.
Svoj príbeh opisuje (so spoluautorkou Michaelou Zindelovou) v knihe Život na kolotoči (vydavateľstvo XYZ).
Hneď po víťazstve na festivale sa jeden z dvoch hlavných predstaviteľov - František Klišík - utopil v rybníku cestou z krčmy, kde sledoval prenos z odovzdávania cien vo Varoch.
V Galérii Schemnitz v Banskej Štiavnici vystavuje Matúš Maťátko svoje diela inšpirované baníctvom a minerálmi pod tajomným názvom Šepot baní.
Listy žien sú anonymné a herečka, známa zo seriálov Akty X či Pád, má v knihe tiež niekoľko textov, kde hovorí o svojich skúsenostiach so sexom. Samozrejme, o tých, ktoré získala cez filmové postavy.
V obci Miková som bola pred rokmi, keď som písala článok o slávnom Andy Warholovi a jeho, vtedy novej, galérii v Medzilaborciach. Bolo to veľmi vzrušujúce, rada som sa teda do Mikovej nedávno vrátila.
Táto Talianka z Tuniska, ktorá sa stala francúzskou občiankou, bola v mladosti divoká.
V tichej alpskej dedinke Vermiglio sa v zime 1944 objavia dvaja dezertéri, ktorí veria, že sa tu ukryjú a počkajú na mier: domov sa vrátil syn miestneho učiteľa aj s kamarátom Pietrom zo Sicílie.
Miluje kone, ktoré dôverne pozná a aj sa o ne v súkromí stará. Sú jej priateľmi, radosťou i inšpiráciou.
Sklársky výtvarník Patrik Illo z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave je spolu s Petrom Novým z Múzea skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou kurátorom výstavy sklárskej výstavy v Kokave nad Rimavicou.
Dostala som od Vilmy Cipárovej vzácnu knižočku. Nie je veľká ani hrubá, ale obsahuje dva bohaté životy.
Dnes nás síce svojím odchodom zarmútil, ale úsmev, ktorý vedel vyvolať, sa k nám ešte neraz vráti.
Na konci sa ospravedlňuje hlavná postava Agnes malému bábätku a film je o tom, prečo to robí.
Jan Werich je naozaj legenda. Patrí viac do českej kultúry, lebo hoci aj na Slovensku má veľa obdivovateľov, najmladší ho už veľmi nepoznajú. Tak či tak však ovplyvnil svojím umením náš vkus.
Na výstave Retro BIB 1967-2025 pre nás Zuzana Jarošová, generálna komisárka BIB, zaspomínala na históriu BIB, teda Bienále ilustrácií Bratislava. "Ľudia, ktorí pracujú pre deti, či už ilustrátori, spisovatelia, vydavatelia sú ako veľké deti, krásne čisté duše," hovorí.
Matúš Maťátko je významný umelec, o ktorom sme už neraz písali, lebo má zaujímavé projekty – vyjadril sa napríklad k téme medveďov. Zaujalo nás, že aj on sa angažuje v projekte Slobodná národná galéria.