The Artist mal premiéru na májovom festivale v Cannes a zúčastnení tvrdili, že to bol jeden z mála súťažných filmov, ktorý dokázal publikum dobre naladiť. Režisér Michel Hazanavicius vyrozprával príbeh hollywoodskych hercov z prelomu 20. a 30. rokov minulého storočia, keď v kinematografii dochádzalo k nástupu zvuku. Ústrednými postavami sú upadajúca mužská hviezda strieborného plátna George Valentin a Peppy Millerová, ktorá sa práve dostáva na výslnie.
Nemáme záujem
Nemý film v 21. storočí? Takýto nápad nemal veľký ohlas ani u potenciálnych investorov v cinefilskom Francúzsku. Hazanaviciusovi radili, aby nakrúcal aspoň vo farbe. Alebo mu prosto dali najavo, že len bohapusto fantazíruje. Získať peniaze na projekt bolo ťažké a tvorca sa dokonca chvíľku pohrával s možnosťou, že by film nakrútil v 3D formáte, lebo to sa teraz predáva. „Stretol som však mnohých režisérov, ktorí snívali o tom, že nakrútia nemý film. Pre režisérov je to totiž ten najčírejší spôsob, ako vyrozprávať príbeh – rozprávať obrazmi, bez potreby dialógov,“ cituje Hazanaviciusa webová stránka collider.com. Napokon snímkou The Artist dokázal, že nemé filmy nie sú nemé. Že prehovárajú k publiku a plnohodnotne s ním komunikujú.
Keď celý projekt pripravoval, napozeral si režisér a scenárista v jednej osobe množstvo starých snímok. Hovoril pritom, že obdobie, do ktorého svoj príbeh vsadil, poskytuje filmárovi potešenie, pretože vtedajšie kostýmy, účesy či stavby sú veľmi fotogenické. A pri písaní počúval výhradne hudbu z daného obdobia. Predstaviteľka Peppy Millerovej – herečka Bérénice Bejo – je zároveň Hazanaviciusova manželka, takže si touto prípravou prešla tiež. Snažila sa pritom osvojiť si prvky hereckého štýlu, ktorý bol charakteristický pre éru nemého filmu. A v tomto smere to vraj majú ľahšie muži. Tým stačí, ak sa pekne nahodia a s rukami vo vreckách ladne prechádzajú scénou. Kým herečky, tie sa musia naučiť široké spektrum gest – od žmurkania až po posielanie bozkov.
Starý dobrý Hollywood
„V tomto prípade nemal byť príbeh príliš zložitý, lebo inak by sme museli použiť slová. A nemuselo to byť realistické, čo nám dávalo voľnosť. Veď je to čiernobiele, dobové, ľudia hýbu ústami, ale nepočujete slová… Takže sa môžete pohrávať s vecami, ktoré by v bežných filmoch pôsobili hlúpo, príliš symbolicky alebo ako klišé,“ uviedol Hazanavicius podľa stránky nowtoronto.com. Ako dodal, špeciálne si užil najmä pracovný prieskum Los Angeles. Navštevoval miesta, ktoré symbolizovali zlatú éru Hollywoodu, a postavu Peppy Millerovej napokon ubytoval v dome, ktorý kedysi patril Mary Pickfordovej.
Jean Dujardin, ktorý bol za stvárnenie Georgea Valentina ocenený v Cannes, tvrdí, že v jeho hrdinovi sa dajú vystopovať prvky charakteristické pre niekoľko hviezd strieborného plátna. Tak napríklad fúziky pripomínajú Clarka Gabla, úsmevy Gena Kellyho, reč tela Vittoria Gassmana a je v ňom aj niečo z Douglasa Fairbanksa či Jeana-Paula Belmonda. Filmoví kritici zase píšu, že na snímke The Artist sa dá zasmiať, zabaviť sa hľadaním odkazov, užiť si romancu aj pustiť nejakú tú slzu. Sám Michel Hazanavicius upozorňuje, že jeho návrat do starých dobrých čias kinematografie nie je ironickou paródiou, ale skôr pastišom. Škoda, že po ňom zatiaľ neskočili slovenskí distribútori.
