Prípad iránskeho režiséra Džafara Panahiho ukazuje, ako predstavitelia štátnej moci narábajú so slobodou prejavu a snažia sa skrotiť tých, ktorých príliš počuť. Ukazuje zároveň, že ani tvrdé represie nemusia človeka celkom umlčať. Panahimu, ktorého odsúdili na šesť rokov väzenia a 20-ročný zákaz nakrúcania, poskytovania rozhovorov a cestovania do zahraničia, sa totiž v domácom väzení podarilo nakrútiť film. Zapečený v koláči ho poslal do Francúzska a v máji ho premietli v Cannes. Vyvolalo to veľký rozruch. A zdvihlo vlnu protestov proti režisérovmu väzneniu. V Iráne nedávno zatkli ďalších tvorcov, čo protestné reakcie ešte umocnilo. Nápravu žiadajú aj zástupcovia americkej Akadémie filmového umenia a vedy, ktorá udeľuje Oscary, spolu s ďalšími významnými filmárskymi cechmi v Spojených štátoch. Spomínanú snímku, ktorú Panahi nakrútil v domácom väzení a nazval ju Nie je to film, uvedie aj jihlavský festival.
Panahiho titul premietnu v sekcii Zvláštne uvedenie, kde sa nachádza viacero známych autorov. Patrí medzi nich aj americký režisér Morgan Spurlock, ktorý sa predstaví s novinkou Najlepší film, aký bol kedy predaný. Na Spurlockovi sa dá čiastočne demonštrovať to, čo o vývoji dokumentárnej tvorby povedal riaditeľ jihlavského festivalu Marek Hovorka. V porovnaní s obdobím, keď festival iba začínal, vzniká teraz oveľa viac celovečerných dokumentov a vo väčšej miere prenikajú aj do kín. Podľa Hovorku sa navyše dokumentaristi častejšie prikláňajú k osobnejším pohľadom, nesnažia sa len o „objektivitu“, o rozprávanie s odstupom.
Spurlock nakrútil v roku 2004 film Super Size Me a v ňom sa divákom nielen ukazuje, ale zároveň podstupuje zaujímavú skúšku. Spurlock chce zistiť, ako sa na človeku odrazí stravovanie v sieti rýchleho občerstvenia. A tak sa mesiac kŕmi iba hamburgermi a hranolčekmi. Priebežne ho počas experimentu kontrolujú lekári, aby bolo jasné, čo všetko sa s jeho organizmom deje. Dospel tak k podloženým záverom a pritom zabával ako hlavná postava vlastného dokumentu.
Vo svojej novinke Najlepší film, aký bol kedy predaný chce zase preniknúť do tajov reklamy a marketingu. A opäť sa do prieskumu sám vkladá. Za akých podmienok sa firmy pustia do spolupráce s čudáckym Spurlockom? Čo je filmár ochotný urobiť pre ich získanie? Ako zužitkuje ich produkty? Aj o tom je jeho dokumentárna komédia.
Ťažiskom jihlavského festivalu sú však štyri súťažné sekcie. V kategórii Opus Bonum bude 16 najvýraznejších dokumentov zo svetovej produkcie posledných dvoch rokov. Súťaž s názvom Česká radosť predstaví pätnásť noviniek domácej výroby. Sekcia Medzi moriami uvedie štrnásť dokumentov zo strednej a východnej Európy. No a súťažný blok Fascinácia je zložený z 34 snímok experimentálneho charakteru. Slovensko v súťažiach zastúpi iba režisérka Andrea Slováková, autorka filmovej eseje Nadohľad (sekcia Medzi moriami).
Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava potrvá do 30. októbra.
