Za týmto odvážnym projektom treba hľadať občianske združenie Pour Art, ktoré funguje od roku 2007. Jeho členovia mali pocit, že v Stupave chýbajú kultúrne akcie a rozhodli sa s tým niečo robiť. V miestnej synagóge začali organizovať koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, literárne večery či burzy kníh. A podľa predsedu združenia Romana Maroša sa ukázalo, že ľudia o to majú záujem. Preto na jar v Mestskom kultúrnom a informačnom centre Stupava sprístupnili Komorné kultúrne centrum. No a 18. septembra tam otvorili Kino X.
Oplatí sa požiadať o pomoc
Maroš spomína, ako sa projekt kina rozbehol. Po jednom koncerte v synagóge sa vraj prihovoril návštevníkom s prosbou o pomoc. Následne za ním prišiel pán, ktorý im pomoc ponúkol. A veľkorysú. „O pár mesiacov na to vzniklo kino,“ uviedol Roman Maroš. „Projekt Kina X si vyžiadal náklady približne vo výške 300-tisíc eur. Treba však povedať, že sme museli vybudovať všetko potrebné vybavenie, akým je napríklad vzduchotechnika a komfortné hľadisko, čo si tiež vyžiadalo značnú investíciu. Z dnešného pohľadu môžem realizáciu projektu nazvať veľkým zázrakom,“ dodal predseda združenia Pour Art, ktorý je zároveň manažérom nového stupavského Kina X.
Začínalo sa pritom od podlahy. Združenie dostalo od mesta zanedbanú sálu, ktorú najprv chcelo upraviť na kultúrne podujatia. O kine vtedy ešte neuvažovali, ale už v prvej fáze potrebovali zhruba 45-tisíc eur. Mesto im podľa Maroša poskytlo iba 1 280 eur. Investovali teda aj vlastné prostriedky a získali príspevky z Úradu vlády či ministerstva financií. Keď sa však rozhodli zriadiť aj kino, náklady narástli. A vtedy mali členovia združenia Pour Art šťastie na štedrého sponzora.
Filmy, divadlo aj koncerty
„Som rád, že sa nám podarilo vybudovať modernú komornú kinosálu pre 84 divákov. Ale predstavitelia mesta Stupava zotrvávajú v oblasti kultúry pri zastaranom modeli, keď uprednostňujú výlučne vlastnú príspevkovú organizáciu. Tá napriek značným dotáciám neprináša želaný výsledok. Popri nej však fungujú dobrovoľné združenia a organizácie, ktoré za celý rok vyprodukujú viac aktivít aj napriek desaťnásobne menším dotáciám,“ poznamenal Maroš.
Manažér Kina X by na projekcie rád pritiahol aj ľudí z okolitých miest vrátane Bratislavy. Nebude však uvádzať iba filmové blockbustery. „Od novembra spúšťame filmový klub. Chceme sa vracať k starým snímkam a ponúknuť aj športové prenosy. Začali sme zároveň rokovať ohľadom získania práv na priame prenosy z Metropolitnej opery v New Yorku,“ objasnil Roman Maroš. A keďže sa kino nachádza v multifunkčnom priestore, program bude zahŕňať aj divadelné predstavenia, komorné koncerty či diskusie.
Digitalizácia je horúci zemiak
Pre Kino X je veľkou výhodou, že je od počiatku digitalizované. Vo svete sa totiž prechádza na nový model kinodistribúcie, ktorý už nepočíta s 35 mm filmovými kópiami. Nové nosiče majú zjednodušiť distribúciu snímok, odbúrať problém s obmedzeným počtom kópií, ich prepravou a opotrebovávaním.
Kvalita projekcií stúpne, ale digitalizácia kín si vyžaduje vysoké vstupné investície (na jednu sálu prinajmenšom 100-tisíc eur). Pri takejto sume je nutná pomoc zo strany mesta a Audiovizuálneho fondu, ktorý na digitalizáciu doteraz poskytoval podporu zhruba v rozmedzí 20– až 40-tisíc eur na jednu žiadosť. Dá sa však očakávať, že viaceré jednosálové kiná pod týmto tlakom zaniknú. Podľa informácií Miroslava Ulmana zo Slovenského filmového ústavu sú zatiaľ digitalizované jednosálové kiná v Ružomberku, Martine, Lučenci, Štúrove, Liptovskom Mikuláši, Trnave, Partizánskom a Spišskej Novej Vsi. No a v Stupave, kde môže Kino X ťažiť aj z premietania populárnych 3D filmov.
