Doteraz ste robili kabaret, pouličné divadlo a činohru. Prečo ste sa rozhodli pre činoherno-tanečnú inscenáciu?
Pre mňa to bola doteraz nevyskúšaná pôda. Ale zásadným lákadlom bola ponuka riaditeľky Štúdia tanca Zuzany Hájkovej, ktorá snívala o tom, ako urobiť s tanečníkmi príbehové predstavenie. Aby jeho tvorcom nebol choreograf, ale režisér.
Siahli ste po literárnej predlohe slávneho francúzskeho spisovateľa, básnika džezmena a herca Borisa Viana. Dôvody?
Je to predsa nádherný román o láske. A veľmi obrazový materiál, s ktorým by bol v činohre problém, lebo by muselo dôjsť k jeho veľkej redukcii. Zatiaľ čo pre činoherno-tanečné predstavenie je téma natoľko abstraktná a zároveň poetická, že by mohla nájsť svoj výraz v pohybe tanečníkov. Do nášho predstavenia sme sa pokúsili košatú formu Peny dní zredukovať. Nie je tam, samozrejme, všetko, ale snažili sme sa zachytiť základnú líniou osudov dvoch mileneckých párov – Colina a Chloe, Chucka a Alise.
Ako ste pretavili bujnú obraznosť románu do javiskovej podoby?
Cez obrazy, ktoré sa nám najviac páčili a ktoré sme považovali za dôležité, sme sa snažili analyzovať, o akú emóciu tam ide. A potom sme sa ju pokúsili pomenovať, ale nie slovne, ale práve cez etudu, pohyb, tanec a nájsť adekvátny výraz, ktorý je všeobecný. Niekomu sa nemusí páčiť, a iste by si našiel svoj vlastný, ale pre nás je naplnením obrazov, ktoré sme vo Vianovom románe prečítali my.
Nie ste choreograf, ako ste pripravovali tanečnú stránku Peny dní?
Predstavenie nevznikalo ako choreografická úvaha, ale pre mňa tradičným činoherným spôsobom. Prešli sme od analýzy pôvodného textu, cez analýzu situácií a charakterov k stavbe príbehu. Na základe analýzy si tanečníci sami vypracovali etudy, sčasti herecké, sčasti pohybové a sčasti dokonca aj tanečné. Vo finálnej fáze prípravy – asi pred dvoma týždňami – prišiel asistent pohybu Miloš Galko, ktorý nám veľmi pomohol. Nie v pozícii choreografa, ktorý by pohyb staval, ale pomáhal nám ho čistiť a vybrúsiť.
Nemali tanečníci problém s činoherným herectvom?
Je dobré, keď tanečné divadlo občas vykročí aj do týchto území. Keď sa z tanečníkov stanú performeri, ktorí občas aj hrajú, občas niečo povedia. Takisto ako je dobré, keď sa herci vyberú na pole významového metaforického pohybu. Pre interpreta je výzvou rozšíriť si svoje vyjadrovacie prostriedky. Myslím, že aj mojich tanečníkov obohatilo to, čo budú môcť využiť v ďalších projektoch. Tanečná scéna na Slovensku je malé územie, takže je dobré, že sa môžu vydať aj trochu iným smerom.
Autorom scénickej hudby je Andrej Kalinka. Prečo ste opäť oslovili svojho dlhoročného spolupracovníka?
Je to blízky človek, s ktorým veľmi úzko spolupracujem a rozumieme si. A keďže toto bola pre mňa nová skúsenosť, potreboval som istotu aspoň v jednej zo zložiek predstavenia.
Vo Vianovom románe hrá dôležitú úlohu džez. Aj vo vašej inscenácii?
Vychádza z tejto tradície. Na scéne je starý klavír, s ktorým sa hrá samotný príbeh. Aj v hudbe sme použili klavír a prvky, ktoré sú inšpirované džezom, no nie je to džez, ale scénická hudba.
Čo sledujete na generálkach?
S obrovskou vášňou a záujmom pozorujem, ako sa predstavenie pomaličky dáva dokopy a tanečníci sa v ňom usádzajú. Mám pocit, že pokročili. Doteraz boli nesmelí, zrazu sa otvárajú vo výraze očí, v geste, v hereckých etudách a prinášajú emóciu. Je to veľmi emotívny príbeh a začína fungovať.
Boris Vian: Pena dní
Najznámejší román francúzskeho spisovateľa vyšiel v roku 1944. Odohráva sa v surrealistickom Paríži. Rozpráva príbehy dvoch mileneckých dvojíc. Bohatý švihák Colin si berie krásnu Chloe. Časť svojho šľachtického imania dal chudobnejšiemu priateľovi Chickovi, ktorý miluje Alise. Do idylického života štvorice zasiahne choroba. Chloe vyrastie z pľúc lekno. Nákladná liečba ruinuje bohatého Colina. Jeho veľký byt sa z nevysvetliteľných príčin začne scvrkávať, je stále temnejší a špinavší. Alise by sa rada vydala, ale Chick myslí len na obdivovaného filozofa Jeana-Sol Partra. Sklamaná žena zabije filozofa aj všetkých kníhkupcov v meste. Chicka zastrelia vymáhači daní, Chloe zomiera, Colin onedlho umrie od žiaľu.
