Na prvý pohľad veľkolepá scéna Hansa Hoffera v prichádzajúcich divákoch vzbudzuje očakávanie na symbolickú paralelu s tvorbou Ludwiga van Beethovena. Chod inscenácie však ukáže, že scéna je síce monumentálna, no na rozdiel od Beethovenovej tvorby po všetkých stránkach nefunkčná. Priestor pre hercov sa obmedzuje na dve miniatúrne móla, kam by sa symbolicky aj reálne zmestil komornejší príbeh. No rozhodne nie košatá hra o vzniku tridsiatich troch geniálnych variácií jednoduchého valčíka vydavateľa Diabelliho, ktoré v posledných rokoch života fascinujú nielen Beethovena, ale aj muzikologičku Katherine. Tá ich tajomstvo skúma ďaleko od domova a napriek postupujúcej chorobe. S veľkou nevôľou to vníma jej dcéra Clara, ktorá práve vďaka maminej chorobe stretáva toho správneho muža. Komplikované rodičovské, partnerské a priateľské vzťahy a blízkosť smrti strácajú na javisku akúkoľvek intimitu, stávajú sa povrchné. A nezriedka nudné.
Príčinou, samozrejme, nie je iba problém riešenia scény – inscenácia pokrivkáva vo viacerých smeroch. V prvom rade režijnom a hereckom. Nie je jasné, akú nosnú myšlienku by inscenácia rada tlmočila. Režisér Martin Čičvák z ponúkaného materiálu nevyberá to, čo je preňho najdôležitejšie, ale všetky príbehy a témy vedľa seba mechanicky ukladá ako na bežiaci pás či skôr predvádzacie mólo. Navyše režisér nevedel preklenúť obmedzenia priestoru a doslova rezignoval na akúkoľvek možnosť budovania mizanscén. Celá inscenácia sa tak zužuje na príchody a odchody hercov po úzkych mólach. Inscenáciu, pochopiteľne, nezlepšujú ani roztrieštené a nezosúladené herecké výkony. Špecifické a nie vždy vďačné herecké maniery herečiek Emílie Vášáryovej, Zuzany Fialovej a Evy Matejkovej sa doslova bijú so striedmym a civilným herectvom Ľuboša Kostelného a Martina Hronského, ale aj so štylizáciou Petra Šimuna a Jevgenija Libezňuka. To, čo hru predsa len vyzdvihuje, sú dobové a dobovo inšpirované kostýmy Marije Havran a živý hudobný sprievod Vladislava Šarišského.
33 variácií v divadle Aréna je inscenáciou veľkých ambícií. A rovnako veľkých sklamaní.
Hodnotenie Pravdy: 2 hviezdičky z 5
Moisés Kaufman: 33 variácií
réžia: Martin Čičvák
dramaturgia: Martin Kubran, Zuzana Šajgalíková
scéna: Hans Hoffer
kostýmy: Marija Havran
hrajú: Emília Vášáryová, Zuzana Fialová, Eva Matejková, Jevgenij I. Libezňuk, Ľuboš Kostelný, Peter Šimun, Martin Hronský, Vladislav Šarišský
premiéra: 14. apríla 2011, Divadlo Aréna