Pietne stretnutie pri truhle Petra Mankoveckého v piatok doobeda nevynechali ani desiatky známych tvárí z divadelného prostredia. Po úvodných veršoch, ktoré predniesol herec František Kovár, si prišiel na Mankoveckého na javisko zaspomínať riaditeľ Činohry Slovenského národného divadla Roman Polák. „Život tých, čo majú dar tvorby je životom vrcholov aj priepastí. Peter, nech Boh prijme tvoju nepokojnú dušu,“ odkázal Mankoveckému režisér, ktorý ho po prvý raz obsadil ešte ako študenta herectva.
Niekoľko slov zosnulému venoval aj herec a režisér Martin Huba, ktorý ho poznal aj z prostredia VŠMU. Nevyhol sa ani tragickému faktu, že sa divadelník odhodlal odísť z tohto sveta sám. „Rozhodol sa tak, ako sa rozhodol. Nech nás to hnevá akokoľvek, rešpektujme to,“ adresoval Huba trúchliacemu davu.
S „Mankym“, ako Mankoveckého poznali jeho blízki, sa rozlúčili aj jeho študenti – napríklad aj Výťahovou piesňou formácie Ventil RG, ktorá v danom kontexte vyznela veľmi dojímavo. Naopak, humorom, či skôr úsmevom cez slzy, si kolegu, kamaráta a niekdajšieho učiteľa prišli uctiť herci Lukáš Latinák a Milan Ondrík. „Manky, nechceme byť zlí, ale takto sa to nedá. Včera sme hrali 246. reprízu Na koho to slovo padne a ty si tam zase nebol,“ pripomenul Latinák Mankoveckého úspešnú inscenáciu, ktorá sa hrá už 15 rokov. Po tom, čo sa s umelcom slovami či úklonom pri rakve rozlúčili ďalší z hostí, sa pred ním na poludnie naposledy spustila opona.
Peter Mankovecký sa narodil v roku 1968 v Zlatých Moravciach. Absolvoval štúdium herectva na VŠMU, následne pôsobil v Divadle SNP v Martine aj v bratislavskom SND. Realizoval sa tiež ako režisér a hudobný skladateľ. Už ako dvadsiatnik pôsobil v pedagogickom zbore Divadelnej fakulty VŠMU, katedru herectva pred smrťou dokonca viedol. Hraniu sa venoval už len sporadicky, v súčasnosti účinkoval napríklad v Skrotení zlej ženy z repertoára SND. Plánovanú reprízu v posledný májový deň už neodohrá. Otec troch detí spáchal samovraždu vo svojom bratislavskom byte 2. mája.
