Labutie jazero s príchuťou Afriky
Najväčší tanečný festival v Európe už tradične predstavuje to najlepšie, čo vzniklo na scéne súčasného tanca a tento rok stavia do centra pozornosti generáciu mladých choreografov z celého sveta. Jednou z mladých choreografiek, ktorá sa predstavila v úvode festivalu, bola vychádzajúca hviezda z Južnej Afriky. Dada Masilo je známa svojimi inovatívnymi interpretáciami baletnej klasiky. Do Viedne priniesla svoju verziu Labutieho jazera, ktorá spája romantický balet s prvkami afrického tanca a humorných scén, no stále veľmi dômyselne sleduje aj pôvodné baletné témy.
Čajkovského konfrontuje s hudbou Stevea Reicha, jedenásť tanečníkov tmavej pleti stavia na scénu v krátkych snehobielych balerínach, ale všetci tancujú na scéne bosí. Dada Masilo ukazuje, ako sa dá čeliť s humorom a prostredníctvom tanca situácii v krajine, ktorá čelí následkom apartheidu, homofóbie a AIDS.
Zábavný a hravý večer prinieslo predstavenie s názvom Why not!, v ktorom sa na javisku stretli dvaja špičkoví improvizátori, každý vo svojej oblasti. Venezuelský tanečník David Zamrano a česká speváčka a hudobníčka Iva Bittová. Presne šesťdesiat minút svojho večera improvizácie postavili na jednoduchom princípe akcie a reakcie. Zambrano, inšpirovaný Bittovej hudbou, striedal charaktery, menil sa na muža s turbanom, toreadora, čo, naopak, Bittovú inšpirovalo, aby sa "pohrala” aj s melódiami a textami našich ľudových pesničiek.
Kým v prvej časti večera vládol priestoru svojím pohybom David Zambrano a hudbe Iva Bittová, v závere si polohy vymenili – Bittová parafrázovala tanečníkovu úvodnú pohybovú tieňohru a Zambrano spieval medzi divákmi Bittovej melódie vo svojej verzii textu. Všetko plynulo spontánne, hravo a s humorom – presne tak, ako naznačoval už názov večera Prečo nie!
Dokumentárna hra
Jedným z tohtoročných vrcholov festivalu je svetová premiéra legendárnej skupiny Lloyda Newsona DV8 Physical Theatre s názvom John. John na javisku rozpráva svoj príbeh. Pochádza zo severného Anglicka, otec v detstve zneužíval jeho sestru, mlátil ich tehotnú matku. John veľmi rýchlo zostal sám, začal užívať drogy, striedal ženy, splodil dve deti, ďalej bral drogy, dostal sa do väzenia. Scéna je veľmi jednoduchá. V prvej časti sa pomocou takmer sústavného plynulého pohybu točne odvíja Johnov monológ s jednotlivými etapami jeho života, v druhej časti sa scéna zastaví a zmení sa na gay saunu. A to je priestor, kde vrcholí Johnovo hľadanie.
John je tanečné divadlo, ktoré pracuje s metódou verbatim – metódou dokumentárnej hry. Posledné produkcie DV8 výrazne inklinujú k tejto metóde. Zachytávajú príbehy z reálneho života, sústredia sa na vzťah medzi pohybom a hovoreným slovom. Často veľmi tvrdé textové výpovede sú ilustrované pohybom, ktorý vyjadruje pocit – pohybom raz veľmi jemným, plynulým, inokedy rytmizovaným alebo dokonca humorným.
Režisér Lloyd Newson najprv zbieral materiál, robil rozhovory s viac ako päťdesiatimi mužmi, kládol im priame otázky, ktoré sa týkali najmä lásky a sexu. Všetky texty – a text znie v inscenácii naozaj takmer nepretržite, sú výlučne montážou výpovedí z týchto rozhovorov. Jeden z mužov, s ktorými robil rozhovor, bol práve John. A posledné slová inscenácie patria jemu, keď jeho hlas zaznie autenticky a prehovorí cez otvorené ústa jeho predstaviteľa na javisku.
ImPulsTanz 2014 tento rok ponúkal 40 produkcií, z toho 12 premiér, v podaní 37 tanečných súborov z celého sveta, na 16 scénach na rôznych miestach Viedne. Počas festivalu sa koná 240 workshopov, z toho 90 je určených pre začiatočníkov. Každý, kto chce zažiť radosť z pohybu, si môže do 17. augusta prísť zatancovať na tanečný parket vo festivalovom loungi Burgtheatru, ktorý sa tento rok nesie v duchu hesla Let us all be heroes – nech je hrdinom každý.