„Už pri prvom stretnutí som počul Gabrielu Vránovú recitovať slovenskú poéziu dokonalou slovenčinou, a nechcelo sa mi veriť, že vlastne nie je Slovenka,“ povedal pre Pravdu pred ôsmimi rokmi spisovateľ Ľubomír Feldek na margo DVD Království poezie Gabriely Vránové. Ako skvelá recitátorka sa na ňom vyznáva z lásky k niektorým českým a slovenským básnikom.
Aj keď sa narodila 27. júla 1939 v Novom Meste nad Váhom, rodina sa veľmi skoro odsťahovala. Nedobrovoľne. „Otec, ak nechcel podpísať vyhlásenie o solidarite so Slovenským štátom, bol de facto vypovedaný. Ušiel cez Javorinu na druhý koniec do Korytnej. Potom odišiel do Prostějova, kde dostal profesorské miesto na gymnáziu. No a nakoniec dostal ponuku z Brna, a tak si prišiel po maminku aj po nás deti,“ spomínala Gabriela Vránová pred piatimi rokmi v rozhovore pre portál zena-in.cz.
Prvým pôsobiskom mladej talentovanej herečky bolo po absolvovaní štúdia na Janáčkovej akadémii múzických umení v Prahe Moravskosliezske divadlo v Ostrave. Tam si ju začiatkom 60. rokov všimli aj filmári. „Prvú rolu som dostala v Krškovom filme Kde řeky mají slunce. S mojimi filmovými zážitkami sa spája aj veľa humorných historiek. Napríklad režisér môjho druhého filmu Hledá se táta, kde som hrala s Láďom Menšíkom, František Daniel povedal: „No ja ti poviem, volať sa Vránová a podobať sa Brejchovej, veru to nebudeš mať ľahké presadiť sa,“ prezradila v rozhovore pre spomínaný portál.
V tom čase ju angažovalo Vinohradské divadlo, ktorému venovala svoje najlepšie roky a stvárnila viac ako deväťdesiat postáv. „Na javisku som bola šťastná, keď som cítila, že ,som', že divák to vie a ide so mnou,“ vyznala sa. Od lyrických dievčenských hrdiniek sa prehrala do postáv tragických a psychicky nevyrovnaných žien. Preukázala však aj schopnosť konfrontovať sa s komediálnym repertoárom.
Koncom 60. rokov vypukla na obrazovkách seriálová horúčka. Po historických seriáloch Sňatky z rozumu či F. L. Věk prišli komediálni Chalupári i Rozpaky kuchaře Svatopluka. Do pamäti televíznych divákov sa však najvýraznejšie zapísala ako neurotická a osobnú tragédiu prežívajúca učiteľka Hajská zo seriálu My všichni školou povinni. „Bol to veľký herecký predel, keď som mohla dokázať, že nie som len naivná blondína. Keď som volala scenáristke Markéte Zinnerovej, čo ju to napadlo obsadiť do tej role práve mňa, povedala – pretože viem, že to zahráte,“ s úsmevom spomínala pre portál zena-in.cz.
Umelecká recitácia jej vyniesla Krištáľovú ružu, dlhoročné rozhlasové pôsobenie zas cenu Prix Bohemia. Svojím neopakovateľným hlasom dabovala hviezdy ako Marilyn Monroe, Catherine Deneuve, Jeanne Moreau či Elizabeth Taylor. Jej dabingové majstrovstvo odmenili Cenou Františka Filipovského. Od roku 1974 pôsobila ako pedagogička na Pražskom konzervatóriu. Presadila sa aj ako spisovateľka a výber jej poetických fejtónov Magnetický vítr sa dočkal aj ďalších vydaní.
„Herecká profesia je ľahko zapamätateľná, ale zároveň aj ľahko zabudnuteľná. Herec zomiera so svojimi poslednými divákmi, s poslednými ľuďmi, ktorí ho videli. Preto som bola taká šťastná, keď mi nedávno jedna pani z hľadiska povedala pri nejakej besede: Ja ale aj tak nikdy nezabudnem vašu Maryšu,“ povedala Gabriela Vránová v poslednom rozhovore pre Český rozhlas pred dvoma rokmi.
