Foto: Pravda, Robert Hüttner
Anna Šišková, herečka
Aj s celou jeho rodinou bol pre mňa až takým rodinným priateľom. Veľa sme sa navštevovali a mali sme sa veľmi radi. Hrávali sme spolu v Trnave a ako herca som ho naozaj úprimne obdivovala za jeho autentickosť. On vlastne nehral, on tam vždy bol. Ako herec bol neuveriteľne charizmatický a sugestívny, myslím si, že takých hercov máme na Slovensku veľmi málo. Ako človek a priateľ bol veľmi veľkorysý, vždy vedel pomôcť. Tiež to bol muzikant. Mal nádherné pesničky a samozrejme bol aj rebel. Vždy bojoval, či už proti komunizmu, alebo proti akýmkoľvek nespravodlivostiam či podvodom. Nielen vo svojich pesničkách vždy hovoril priamo a nahlas.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
František Kovár, herec
Bude mi za ním veľmi smutno, pretože sme od roku 1996 boli spolu v šatni a prežili sme toho veľmi veľa. Bol to vzácny človek, umelec s veľmi širokým potenciálom divadlo-film-televízia-rozhlas. Bol básnik aj pesničkár a predovšetkým človek s kritickým myslením voči všetkému zlému, čo sa tu dialo. Vždy to dával najavo a bola to nielen súčasť jeho tvorby ako textára, ale aj jeho občiansky postoj, ktorý neváhal vyjadrovať a dianie kritizoval aj povedzme v dennej tlači.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Michal Kollár, režisér a producent
Marián bol môj prvý profesionálny herec. V roku 1997 som si postavil hlavu, že na kolene spravím kriminálku. Hľadal som hlavnú postavu, poloskrachovaného bývalého eštebáka a nechal som mu scenár v divadle. Onedlho mi zavolal a povedal najmagickejšie slová, ktoré môže ašpirujúci filmár počuť: No, čítal som to, je to dobré, len mi povedz kedy, aby som si to zapísal do diára. Dal mi sebadôveru, že som skutočný filmár. Takto ma bral od začiatku, bez ohľadu na to, že sme mali poloamatérsku videokameru a štáb tvoril jeden a pol človeka. Druhý takýto silný moment bol, keď sme začali nakrúcať. Ešte pred prvou klapkou, ktorej som hovoril štart a on sa na tom vždy smial, mi povedal: Ty, ale keď to budem hrať na hovno, tak mi to normálne povedz. To ma veľmi povzbudilo. Robil to prakticky zadarmo a vo voľnom čase. Spravil zo mňa režiséra, ktorý sa nebojí rozprávať s hercami. To je veľmi dôležité. Pri úlohe detektíva Burgera vo filme Červený kapitán som špekuloval nad všelijakými európskymi či českými hviezdami. Paradoxne, až keď som vedľa neho sedel na Českých levoch, kde bol práve nominovaný za Revival ako veľký český objav, som si uvedomil, aký veľký poklad doma máme a aký som sprostý, že som si na neho okamžite nespomenul. Až som sa za to hanbil. Som veľmi rád, že som mu takto reálnu úlohu nakoniec mohol dať, hoci skôr by som povedal, že on ju dal mne. Za mnohé mu vďačím a ešte som pre neho plánoval aj ďalšie roly. Bol to veľmi dobrý človek, asi to zakrýval tým, že k všetkému mal výhrady – od počasia až po politiku, vždy mal svoj názor, ale tiež vždy prišiel pomôcť. Osobne mu za mnohé vďačím.
