Až príchodom herca ožije scéna

31.05.2020 08:00

"Dokonca aj hercom sa krútila hlava," priznal Ladislav Vychodil.

Očarený op-artom vniesol jeho podnety do inscenácie Nezvalovej Atlantídy. Pocit optickej ilúzie vlnenia, s ktorou experimentoval aj v iných predstaveniach, môžu pri vstupe do expozície zakúsiť aj návštevníci výstavy LV 100 v Slovenskej národnej galérii. Podtitul objasňuje skratku v názve – Ladislav Vychodil a scéna 20. storočia.

Z výstavy Ladislava Vychodila v Národnej galérii.
Z výstavy Ladislava Vychodila v Národnej galérii. Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Scénografia sa stala osudom umelca, ktorý sa narodil v predvečer prvej premiéry novozaloženého Slovenského národného divadla. „Úlohy boli väčšie ako skúsenosti,“ spomínal na príchod na našu prvú scénu v roku. Od roku 1945 šéf výpravy SND mal neskromné ambície. Pozdvihnúť úroveň výprav tak, aby zodpovedala druhej najlepšej scéne v republike. Aby nepokrivkávala za tým, čo prinášalo Národné divadlo v Prahe.

Scéna je prázdny obraz

„Z výtvarného hľadiska by mala scéna pôsobiť nehotovo, až keď tam príde herec, tak ju dokončí,“ prízvukoval Ladislav. Podľa neho je zle, ak si divák na javisku všíma v prvom rade výtvarné riešenie. Rád prirovnával divadelnú scénu k Rembrandtovým obrazom. Skúšal napríklad, čo by sa stalo, keby z nich vymazal všetky postavy. „Tak dostanete prázdny obraz a to sa mi zdá, že je scénografia,“ vyznal sa v jednom z rozhovorov.

Od scénických návrhov pre Aladinovu čarovnú lampu po inscenáciu Tajomný kľúč uplynulo takmer šesť desaťročí. Tak dlho formoval tvár slovenskej scénografie. Nielen ako výtvarník. Aj ako pedagóg, ktorý na divadelnej fakulte Vysokej školy výtvarných umení vychoval viac ako tri generácie absolventov. A tiež ako skúsený manažér – divadelné dielne SND sú vlastne jeho „dieťaťom“. Od čias svojho vzniku, budovali sa v druhej polovici päťdesiatych rokov, sa dodnes takmer nezmenili. Ich veľkorysé a umné riešenie naznačuje veľkorozmerná fotografia, pripomínajúca, že do dnešného dňa sa na ich princípe nič nezmenilo.

Ani sorela neostala tabu

V toku času sa menila aj Vychodilova scénografická tvorba. Jej premeny zaznamenáva výstava v niekoľkých kapitolách, osvetľujúcich zásadné princípy tej ktorej tvorivej etapy. Od siločiar, cez hru svetiel až po imagináciu. Vždy sa snažil priniesť na scénu načo nové. „Výtvarník má možnosť vizuálne prebiť všetko, čo je na javisku,“ priznával.

Vedel, že v rukách má – s výnimou pohybu – všetky tromfy: priestor, farby, aj obraz. Nikdy sa ale nesnažil potlačiť to, o čo na scéne ide. Skôr dotvoriť, podčiarknuť, zvýrazniť. Aj keď netajil: „Vždy sa desím, že sa s režisérom na niečom dohodneme a ono to tam potom nie je. Že sa mi nepodarí presadiť svoje myšlienky.“

Expozícia, na rozdiel od iných, neobchádza ani obdobie, keď umeniu diktoval socialistický realizmus. Predstavuje ale len málo návrhov. Zachovalo sa z nich len torzo, pretože jeho tvorbu z tohto obdobia považovali teoretici za „poplatnú“ dobe svojho vzniku. „Vychodil však aj v mantineloch ,sorely' hľadal tie najúčinnejšie riešenia, a hoci so všetkým, čo toho obdobie prinieslo, nesúhlasil, za svojimi realizáciami si stál,“ zdôraznila kurátorka Zuzana Koblišková.

Dôležitým míľnikom sa stalo pre uznávaného scénografa stretnutie s českých režisérom Alfrédom Radokom. Dospeli k princípu plnej funkčnej scény, na ktorej dostávalq význam vďaka hereckej akcii každá rekvizita. „Nikdy som nevidel taký účinok na diváka, nikdy výprava toľko nehrala a nikdy nebola taká dôležitá, ako v momente, keď s tým herec začal hrať,“ spomínal v jednom z rozhovorov.

Makety vnímal nielen ako test

Od prvých návrhov v podobe skíc a kresieb až po realizáciu na javisku prešli nápady scénografa rôznymi peripetiami. Dôležitou skúškou reality sa stávala maketa, aby sa tak minimalizovali prípadné problémy. Vychodilové makety ale neboli len testom, ale objektmi určenými tiež pre vystavovanie. Obdivovali ich na pražskom Quadriennale, aj v Sao Paole.

Scénu pre Suchoňovho Svätopluka vymýšľal štyri razy. Vždy inak. Pre inscenáciu na Bratislavskom hrade navrhol dokonca aj kostýmy. „Rekonštrukciou Vychodilovej makety k inscenácii Svätopluk z roku 1970 som pochopil, že podobným spôsobom pracovalo len málo scénografov. Jeho makety boli pevné, mali dlho vydržať a zároveň boli vypracované do neuveriteľných detailov,“ povedal Dan Matthews. Znalec českej a slovenskej scénografie z Ohio State Univerzity, ktorého rekonštrukcia makety je tiež na výstave. Kto má chuť, môže si vytvoriť vlastnú maketu. A inšpirovať sa pri tom hoci aj Vychodilovými princípmi a postupmi.

Ladislav Vychodil vytvoril scénické návrhy k stovkám inscenácií nielen v domovskom SND, ale aj rôznych českých i zahraničných divadlách. O tých zahraničných sa v tých časoch v našich zemepisných šírkach sotva čo vedelo. Prostredníctvom kresieb a makiet aj tie približuje výstava LV 100 – Ladislav Vychodil a scéna 20. storočia, ktorá bude v SNG do 16. augusta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Ladislav Vychodil
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku