Tento rok opäť účinkujete v Komédii omylov na Letných shakespearovských slávnostiach. Aký máte vzťah k Shakespearovi?
K Shakesperovi mám veľmi pozitívny vzťah, či už k jeho tragédiám alebo komédiám. Fascinuje ma jeho verš a to, čo sa za ním často ukrýva. Jeho diela sú neskutočne nadčasové a pri ich čítaní máte pocit, že pred dávnou dobou zažívali ľudia rovnaké trápenia v láske, vo vzťahoch, v politike aj v mocenských intrigách. A vlastne ich aj také isté prežívali. Dialógmi zo Shakespearových hier som dokonca začínal vysokú školu a jeho hrou Sen noci svätojánskej som ju aj ukončil. Prvý "dotyk” s divadlom som mal ako komparzista v Hamletovi a môj posledný bude možno tiež v Shakespearovej hre.
Pri Komédii omylov sa režisér Roman Polák inšpiroval aj groteskami z obdobia nemých filmov. Zvyknete si niekedy pozrieť nejaký nemý film? Ste fanúšikom Chaplina, Lindera či Lloyda?
Veľmi rád si ich pozriem. Je to pre mňa studnica gagov a humoru. Bavia ma tie klaunské a artistické kúsky, ktoré v nich stvárajú, a ešte viac ich precíznosť, ale aj hĺbka, ktorá sa v nich ukrýva. Príkladom je Chaplinov film The Kid alebo Diktátor. Charlie Chaplin, ale aj Laurel a Hardy či Buster Keaton sú pre mňa často inšpiráciou. Tiež sa totiž rád zasmejem nad grimasou, kopancom do zadku alebo pádom. No keď si potom uvedomíte, koľko je za tým fyzických síl, remesla, detailov a často aj krásnych poínt, tak sa vám chce až plakať. Takže pri nemom filme sa smejem a plačem zároveň.
Ako sa vám v komédii hrá s Robom Rothom?
Výborne. No priznám sa, že keď som sa dozvedel, že by sme mali byť vtipná dvojica, mal som aj obavy. Roba Rotha som síce predtým videl aj v komédiách, no vždy mi prišiel ako herec veľkých dramatických postáv, ako je Hamlet. Skrátka, na dvojicu potrebujete dvoch, a vo mne sa ozvali pochybnosti, ako vždy, o sebe samom, ktoré som musel deň čo deň odbúravať. A postupne som si uvedomil, že moje vnímanie Roba Rotha ako "iba” dramatického herca bol omyl. Robo Roth je veľký profík a uvedomelý herec, ktorý sa neuspokojí s priemerom. Vie pracovať s veršom a s jeho významom, má zmysel pre humor a do všetkého ide naplno. Tak sme do toho išli a aj tento rok ideme naplno. Takže on spolu s ostatnými výbornými hercami a herečkami, režisérom a všetkými, ktorí sa na Komédii omylov podieľajú, ma motivujú k tomu, aby sa mi v komédii hralo výborne a bez omylov.
Foto: ROBERT TAPPERT
Ako budete okrem účinkovania na Letných shakespearovských slávnostiach tráviť leto?
Leto som začal s Teatrom Tatro. Opäť ma to nabilo do ďalšej divadelnej a hereckej práce, lebo byť v Teatre Tatro je veľkým darom. Bol som už aj doma v Zalužiciach s rodinou a svojím synčekom, kde mi leto stále vonia detstvom. Mám tam aj svoj letný oddych a "more”. V auguste sa vrátim k natáčaniu a k Teatru Tatro. A hop, už bude september.
Zahrali ste si vo Feldekovom Nebojsovi aj Lomidrevovi. Hráte rád v rozprávkach? Aký k nim máte vzťah a v čom sú odlišné od dramatických rolí?
V rozprávkach hrám veľmi rád. Okrem Nebojsu a Lomidreva som hral v DAB-ku aj vo Ferdovi Mravcovi a v detskej opere Betlehém. Rozprávky v deťoch oživujú predstavivosť a nútia ich pýtať sa. Jemne a s fantáziou im dávkujú, čo ich v živote čaká, čo je dobro a čo zlo. Preto mám k rozprávkam rešpekt a úctu. A aj preto k postavám v rozprávke nepristupujem inak ako k dramatickým rolám. Možno sa viac snažím vyhýbať irónii a skrytým významom. Ale dieťa, rovnako ako dospelého diváka, chcete rozosmiať, rozplakať, dať mu emóciu a kus zo seba, aby si z predstavenia odnášal katarziu.
Čím sú podľa vás Feldekove texty výnimočné?
Pán Feldek je autor fantázie, dvojzmyslu, pravdovravnosti, a je to cítiť aj z jeho textov. Napríklad pri rozprávkach je za písmenami omnoho viac, a to vo vás ako v hercovi podnecuje fantáziu k tvorbe zmyslov i nezmyslov, vtipov i dôvtipov. Aj pri prekladoch nedáva preloženým slovám len jeden význam, často ide za hranicu významu preloženého slova. On sa hrá ako autor, a potom sa môžeme hrať i my ako herci a tvorcovia.
Foto: Ctibor Bachratý
Je pre deti divadlo ešte stále príťažlivé aj v dnešnej dobe plnej audiovizuálneho obsahu?
Je to pre nich veľmi príťažlivé, lebo chcú komunikovať, byť súčasťou, chcú kričať, báť sa, smiať sa s inými deťmi a dospelákmi. Iný audiovizuálny obsah sa ich nedotkne, neukáže im chybu, neodpovie im naživo. Pre dieťa je divadlo veľká udalosť.
Ktorú rozprávku ste mali najradšej ako dieťa?
Vždy tú, ktorú nám večer dedko Večerníček zažal na oblohe. Spomínam si, že večer čo večer som ako malé dieťa ležal v babkinej izbe na zemi na koberci, pod hlavou som mal vankúš, v ústach fľašu so Sunarom, ani som nežmurkol a pred spaním som pozeral Večerníček a potichu sŕkal z fľašky. Mal som rád Maťka a Kubka, A je to!, Kremienka a Chocholúšika, Včielku Maju… Mal som však rád aj knihu Slovenských povestí či Dobšinského rozprávky, ktoré mi rodičia čítali.
V kontraste so spomínanými inscenáciami je hra Glengarry Glen Ross, ktorá ukazuje neúprosný svet dospelých. Sú podľa vás ľudia v hĺbke duše skazení túžbou po moci a bohatstve, alebo ich k tomu tlačí realita súčasného sveta a jednoducho nemajú na výber?
V hre Glengarry Glen Ross sú jednotlivé postavy zahnané do kúta. Skrátka, ak nepodvedú svojho kolegu, ak nebudú väčší "hajzlíci” v práci, tak o ňu prídu a nebudú mať z čoho žiť. Sú si konkurenciou. No nemajú k sebe žiadne osobné puto, nie sú to kamaráti. Ale samozrejme, že v reálnom svete je prítomná túžba po moci, vplyve a bohatstve. Takíto ľudia sú všade, v každej sociálnej vrstve. Rozpútavajú vojny vo svete, v rodinách, vo vzťahoch. Privlastňujú si územia a manipulujú masy, privlastňujú si napríklad deti a manipulujú svojich blízkych. Je to skazenosť "vo veľkom” alebo skazenosť "v malom”. Či už je to tá alebo oná, aj jedna aj druhá ničí všetko okolo. A či nemajú na výber? Vždy je na výber, no ide o ľudské ego.
Stvárňujete radšej cynických záporákov alebo, naopak, dobrákov? Čo je pre vás väčšia výzva?
Radšej cynických záporákov, pretože v takých je dôležité nájsť niečo pozitívne, niečo dobré. A to je často ťažká úloha, až výzva, hľadať v zlobe dobro.
Budúci rok by mal mať premiéru seriál Niekde v Európe, v ktorom budete účinkovať. Môžete nám prezradiť, o čom bude, a koho v ňom stvárnite?
Bude to príbeh rodiny, ktorý sa ponesie cez jednotlivé historické obdobia našej minulosti. Moja postava sa volá Michal a ukrýva v sebe tajomstvo. Možno to bude dobrák s niečím zlým v sebe, alebo zlý človek s niečím dobrým. Nechajte sa prekvapiť.
Martin Šalacha (37)
Foto: Ctibor Bachratý
Slovenský herec, ktorý sa narodil v Zalužiciach. Vyštudoval odbor herectvo na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. V roku 2011 sa stal interným členom Divadla Andreja Bagara v Nitre. Hosťoval na Novej scéne, v Slovenskom komornom divadle v Martine, v Divadle LUDUS, Divadle Astorka a pravidelne spolupracuje so súborom Teatro Tatro. V roku 2018 sa stal členom činohry Slovenského národného divadla. Je držiteľom troch Cien Literárneho fondu. Účinkoval tiež v seriáloch ako Kutyil s. r. o., Panelák, Divoké kone, Prázdniny, Delukse či Hranica, a vo filmoch Tango s komármi, Eštebák, Čiara a Trhlina.
