Bratislavská inscenácia
Hlavnou témou rozprávky je aktuálna problematika závislosti na mobilných telefónoch. Aj Terezka (Viktória Šuplatová) je neustále prilepená na obrazovke svojho smartfónu, čoho následkom je zhoršenie prospechu. Kým mama (Kristína Tormová) jej to vyčíta, otec (Peter Kadlečík) je na tom podobne, ako jeho dcéra – virtuálny svet ho natoľko pohltil, že už nedokáže komunikovať inak, než cez mail, správu či vytvorenia udalosti na facebooku.
Po tom, ako Terezka príde o mobil, zistí, že za vymývaním mozgov modernými technológiami stojí zlý Stratočas (Peter Kadlečík). Terezka sa zoznámi s bláznivou rusalkou Rosavou (Kristína Tormová), prefíkaným Čertom (Roman Pomajbo), milou Včelárkou (Bronislava Kováčiková), Včelou (Roman Pomajbo), „ubrblaným“ Vodníkom (Bronislava Kováčiková) a technologickým géniom Kempelenom (Roman Pomajbo). S ich pomocou má v pláne nájsť Stratočasa a zastaviť jeho snahu ovládnuť celé ľudstvo prostredníctvom nebezpečného vírusu.
Dôležitým aspektom hry je zasadenie deja do prostredia Bratislavy. Po premiérach Pressburger Fight Club a Pozsony Dance Club ide o ďalšiu inscenáciu z dramaturgickej línie venovanej nášmu hlavnému mestu. V dialógoch tak často znejú odkazy na známe bratislavské miesta a pamiatky ako Železná studnička či Michalská veža.
Autor Ján Gordulič sa nechal inšpirovať knihou Bratislavské povesti od Márie Ďuríčkovej. „Terezka a Stratočas je návratom do môjho detstva. Tak ako majú české deti Jana Tleskača, Stínadla a ježka v klietke, ja som v detstve prežíval príbehy Wolfganga von Kempelena, rusaliek, čerta a ďalších zázračných bytostí žijúcich v Bratislave, prostredníctvom Márie Ďuríčkovej a jej Bratislavských povestí,“ vysvetľuje.
Tvorcovia sa pekne vyhrali aj s grafickou stránkou inscenácie (scéna a kostýmy Von Dubravay, projekcie vytvorili animátorky Michaela Čopíková a Veronika Obertová z Ové Pictures) a diváci tak môžu vidieť zaujímavé obrysy Bratislavy, ktorým dominuje hotel Kyjev či mrakodrapy pri Eurovei. DPOH si počas tejto sezóny celkovo dáva záležať na grafike – či už hovoríme o originálnych plagátoch v podobe vitráží, alebo o bulletine k Terezke a Stratočasovi, ktorý má formu spoločenskej hry.
Foto: Richard Autner
Žiadna infantilnosť
Hoci je Terezka a Stratočas primárne určená pre deti, zabavia sa aj dospelí. Hra, v ktorej sa aj spieva, má náučný charakter, no dominuje jej predovšetkým zábava a humor. Viaceré vtipy dokonca odkazujú na súčasné témy v spoločnosti. Inscenácia sa môže pochváliť naozaj silným obsadením, ktoré sa muselo popasovať nielen s bleskurýchlym prezliekaním kostýmov, ale aj s hlučnými prejavmi detskej časti publika.
Viktória Šuplatová sa predviedla ako odvážne dievča s dobrými úmyslami, Kristína Tormová ako jej zodpovedná matka, a zároveň aj ako hyperaktívna rusalka. Roman Pomajbo opäť ukázal svoj talent pre prácu s detským publikom hneď v niekoľkých vtipných úlohách – Včela, Čert a Kempelen. Bronislava Kováčiková zahrala dve diametrálne odlišné postavy – dobrosrdečnú Včelárku a šomrajúceho Vodníka, ktorému stačilo len niekoľko minút, aby pobavil celú sálu. Peter Kadlečík zasa stvárnil otca, ktorý sa postupne odcudzil vlastnej dcére, a Stratočasa, ktorý sa pre jedno nedorozumenie rozhodol pomstiť celému svetu.
Čítajte viac Neznámy páchateľ rozbil dvere na DPOH. Zachytila ho kamera
Terezka a Stratočas sa vyhýba trápnosti a hoci ide o inscenáciu pre deti, nehovorí infantilným jazykom. Jej posolstvo je nepochybne dôležité, a vďaka dobre zvolenej forme je šanca, že sa divákom naozaj dostane pod kožu. Nielen tým detským, ale aj ich rodičom – veď koľko z nich dá svojim deťom radšej do ruky tablet, než aby sa im sami venovali? Samozrejme, občas si potrebujú oddýchnuť, no narastajúca závislosť na virtuálnom svete je problémom.
Najlepšou recenziou inscenácie je úprimný záujem detí, ktoré sa na ňu prišli pozrieť. Smiali sa, kričali a pomáhali hlavnej hrdinke so splnením jej úlohy. Telefón im po celý čas vôbec nechýbal.
