Z domácej kuchyne
Hovorí vám niečo Záchrana sveta podľa G., Naničhodnica, alebo ženy aj muži, zvieratá? Nič sa nestalo, Na okraji mojej hory? Tak skúsme Jednorožce, Odlety či Satori v Trenčíne alebo Tremolo ostinato či Eklektik Bastard. Sú to názvy desiatich najlepších prozaických kníh slovenských autoriek a autorov, ktoré boli nominované na cenu Anasoft litera. Čerstvý Top ten slovenskej prózy spoznáte v bratislavskom Klube pod lampou na festivale Litera fest.
„Každá desiatka obsahuje aspoň jednu umelecky hodnotnú knihu, ktorá môže zaujať. Na Litera feste sa nielenže dá zistiť, ktorá, ale dá sa stretnúť i s tvárou skrývajúcou sa za jej obálkou,“ pozýva organizátorka literárnej ceny Simona Fochlerová. Na besedách a autorských čítaniach návštevníci bližšie spoznajú knihy od desiatich spisovateľov: Lukáš Cabala, Etela Farkašová, Ivana Gibová, Barbora Hrínová, Jana Juráňová, Laco Kerata, Richard Pupala, Veronika Šikulová, Zuzana Šmatláková a Alta Vášová.
Festival otvorili včera, potrvá do piatka 25. júna a okrem stretnutí s autormi prináša ďalšie zaujímavé témy. Dnes napríklad Aká by bola slovenská literatúra bez Timravy. V diskusii nazvanej „Timrava skopala Ročku“ vystúpi predsedníčka spolku Živena Magdaléna Vášáryová, literárna vedkyňa Ivana Taranenková, spisovateľka Veronika Šikulová a režisérka filmu Moja teta Timrava Katarína Kočálková.
Aká je desiatka Anasoft litera z pohľadu odborníkov? Návštevníci spoznajú pohľad literárnych vedcov Vladimíra Barboríka, Radoslava Passiu a člena tohtoročnej poroty Anasoft litera Rafała Majereka. „Tú najlepšiu súčasnú slovenskú prózu nečíta len literárna komunita. Anasoft litera už 16 rokov dokazuje, že naša pôvodná próza je čitateľná i pre ostatné kultúrne komunity, ako aj pre všetkých, ktorým nestačí iba príbeh, ale ktorí radi rozmýšľajú aj dlho po dočítaní,“ hovorí organizátorka Simona Fochlerová.
Litera fest spája kvalitnú súčasnú literatúru s vizuálnym umením, audiovizuálnou tvorbou a hudbou. Na výstave RE:BOOK prezentujú študenti Vysokej školy výtvarných umení prototypy kníh minuloročnej desiatky Anasoft litera, ktorým vytvorili dizajn. V hudobnom programe vystúpia speváčka Timea, herec Richard Autner so svojou kapelou a skupina Hvozd.
To najlepšie z cudziny a chuťovky z domu
Od piatka 25. júna až do nedele 27. júna prevezme literárnu štafetu knižný festival BRaK. V Novej Cvernovke v Bratislave môžu priaznivci dobrých kníh stretnúť výnimočných, zahraničných aj slovenských autorov a autorky a spoznať ich zaujímavé diela. Témami ich kníh a väčšinou horúcich noviniek sú napríklad mrazivá spoveď o obchode s ľuďmi, osudy obyčajných ľudí zmietaných vojnou aj svojrázne hrdinky a hrdinovia dnešných dní a vízia lepších svetov.
Medzi spisovateľské hviezdy festivalu bude patriť maďarský autor slovenského pôvodu Pál Závada, po nemecky píšuca spisovateľka, ilustrátorka a herečka ukrajinsko-židovského pôvodu Lana Lux či hviezda poľskej literatúry Szczepan Twardoch a s americkou autorkou Ottessou Moshfegh sa návštevníci stretnú v on-line rozhovore.
Foto: Joerg Reichardt
V románe Prirodzené svetlo sa spisovateľ Pál Závada vracia k svojim maďarsko-slovenským koreňom do Slovenského Komlóša v Békéšskej župe. Postavami v jeho rozprávaní sú obyčajní ľudia, Maďari, maďarskí Slováci aj Židia a ich osudy v čase okolo druhej svetovej vojny. Lana Lux (1986) sa narodila v Dnipropetrovsku na Ukrajine a s rodičmi sa ako židovskí kontinentní utečenci usadili v Nemecku. Na festival BRaK príde uviesť krutý príbeh o postsovietskej realite Kukolka. Ottessa Moshfegh (1981) z amerického Bostonu zaujala aj slovenských čitateľov románom Môj rok pokoja a odpočinku, jej príbehy spájajú svojrázne hrdinky a hrdinovia, ale aj cit pre atmosféru. Práve vydáva v slovenčine metadetektívku Smrť v jej rukách. Poliak Szczepan Twardoch vo svojej knihe Kráľ zaviedol čitateľov do Varšavy v roku 1937 plnej kontrastov: pekné autá, dievčatá, studená vodka a horúca krv, židia a kresťania, fašisti a socialisti, elegantné centrum mesta a biedne okrajové štvrte.
Na festivale majú priestor aj slovenské literárne novinky: Ivan Štrpka predstaví antológiu Osamelých bežcov, Lukáš Onderčanin svoju knihu Utópia v Leninovej záhrade, príbeh československej predvojnovej komúny Interhelpo v Kirgizsku, Martina Sľúková zbierku 36 mikropoviedok Synchroironizovaný muž, prídu aj traja autori komixového spracovania štefánikovskej legendy a Jana Beňová ako autorka knihy Flanérova košeľa vysvetlí kto je to flanér a čo robí v meste. V programe bude aj diskusia k 25. výročiu vydavateľstva Aspekt, diskusia o avantgardných časopisoch či beseda s Alešom Palánom o jeho knihe Raději zešílet v divočine, ktorá vznikla na základe rozhovorov so šumavskými pustovníkmi a samotármi, detský komiksový workshop, detské divadlo a hudobné koncerty. Festival BRaK je spojený s predajom kníh.
