Prvé tri štvrtiny dramatizácie rozdelil Welles do krátkych spravodajských vstupov, ktoré prerušovali bežné hudobné vysielanie. V nich sa poslucháči postupne dozvedali, že k našej planéte sa blížia kozmické lode, pristáli v New Jersey, Marťanov, ktorých lode priviezli, nie je schopná zastaviť ani armáda, ani letectvo, vznikajú prvé obete na životoch. O vierohodnosť dramatizácie, ktorú ľudia brali ako fakt, sa postarali aj realistické zvukové efekty.
„Ľudia vykupujú tovar v obchodoch, zásobujú sa celkom nepotrebnými predmetmi, barikádujú sa vo svojich domoch a ani na okamih nevypínajú rozhlasové prijímače,“ píše o reakcii ľudí v knihe Chaplinovo království Krzysztof Teodor Toeplitz. Aj keď neskoršie štúdie uvádzajú, že panika bola nafúknutá médiami (niektoré zdroje uvádzajú, že počas mesiaca od uvedenia dramatizácie vyšlo o nej v tlači takmer 13-tisíc článkov).
„Som nesmierne prekvapený z toho, že príbeh, ktorý poznajú deti z komiksových stripov a z množstva nadväzujúcich románov a dobrodružných príbehov, mohol mať taký okamžitý a silný účinok na poslucháčov rádia,“ komentoval to neskôr Welles. Samotný román Vojna svetov vyšiel v roku 1898 a jeho autorom je anglický spisovateľ Herbert George Wells. Slávna kniha sa niekoľkokrát dočkala aj filmového spracovania. V roku 2005 mala premiéru adaptácia režiséra Stevena Spielberga.
Orson Welles začínal kariéru v divadle a už tu sa snažil o netradičné prístupy. Napríklad Shekespearovho Julia Caesara inscenoval tak, že postavy obliekol do nacistických uniforiem a naznačoval paralely medzi Caesarom a Mussolinim.
Aj na základe rozruchu, ktorý vyvolala jeho rozhlasová Vojna svetov, získal Welles zmluvu so spoločnosťou RKO hneď na tri filmy, hoci predtým s filmom neprišiel do styku. Jeho filmovým debutom bol Občan Kane (1941), ktorý sa dodnes umiestňuje na prvých priečkach rebríčkov najdôležitejších diel filmovej histórie. V Kaneovi Welles akoby zhrnul všetky výdobytky filmu, už aj zvukového, a vytvoril antológiu možností tohto média v jednom majstrovskom diele.