Martin Žiaran je v súčasnosti jedným z najaktívnejších a najúspešnejších slovenských kameramanov mladšej generácie, jeho meno figurovalo v nomináciách na výročné filmové ceny Slnko v sieti, Asociácia slovenských kameramanov ho odmenila cenou Kamera 2015 za prácu na filme v réžii Petra Bebjaka Čistič. V apríli si temná dráma odniesla cenu za kameru z festivalu v talianskom Lecce. Momentálne je v kinách česko-slovenský koprodukčný film Učiteľka režiséra Jana Hřebejka, na ktorom sa Martin Žiaran podieľal ako hlavný kameraman.
S Petrom Bebjakom ste spolupracovali na krimi seriáli Mesto tieňov, v Čističovi ste sa s Petrom Bebjakom pustili zase raz do ponurého príbehu. Ťahá vás to spolu k temným témam?
Naša spolupráca sa začala seriálom Mesto tieňov a pokračovala ďalšími detektívkami, no nie je to tak, že by sme sa špecializovali na kriminálky či temné príbehy. Napríklad Marhuľový ostrov bol romantický film. A Čistič je v prvom rade tiež o láske. Aj keď, vyrozprávaný o niečo temnejšie.
Podľa čoho si vyberáte projekty?
Väčšina projektov, na ktorých spolupracujem, na seba pracovne, ľudsky a kamarátsky nadväzuje. Občas sa dostanem do situácie, že si môžem vybrať a vtedy je pre mňa dôležitý scenár, režisér a producent. Pri Čističovi ma veľmi bavil príbeh, jeho atmosféra, to, ako bol napísaný hlavný hrdina, aj nálada, ktorú scenár vyvolával. Bolo to inšpiratívne. A okrem toho som sa tešil na ďalší Bebjakov celovečerák.
Necháva režisér obraz a výtvarno na kameramanovi?
Ako ktorý, ale väčšinou to skladáme spolu. Obaja niečo navrhneme, ale režisér je hlavný tvorca, obrazové riešenie aj všetky detaily vychádzajú z jeho režijnej koncepcie. Preto sa vždy snažím vytiahnuť z neho čo najviac informácií o tom, ako si film predstavuje. Snažím sa ho doplniť, dovymyslieť tak, aby to bolo blízke aj mne a aby to fungovalo. Keď sa naše pohľady stretnú a vidia to podobne, vtedy ide o dobrú spoluprácu.
Počítali s vami Peter Bebjak a Peter Gašparík už keď Čističa písali?
Myslím, že áno, nejaké prvé verzie scenára som aj čítal. Už vtedy sme to skúšali s Bebjakom výtvarne koncipovať. Obzvlášť sme si dávali záležať na priestoroch a lokáciách, aby sa hodili k hrdinom, charakterizovali ich. Chceli sme zachytiť Bratislavu ponurejšie, vytvoriť koncentrovanú temnotu a zároveň byť výtvarní.
Ako ste vyberali miesta?
Hlavnú lokáciu, byt Čističa, sme vyberali v Petržalke, pretože tam hrdina príbehu vyrastal, to miesto ho determinuje. Aj uhly pohľadu sme volili tak, aby bolo z jeho okna vidieť iba starú – sivú Petržalku. Keby som sa bol s kamerou posunul o meter doprava, už by ste videli zateplené, farebné paneláky a tie sme vo filme nechceli. To, akým spôsobom sú veci zachytené, má ambíciu vyvolať konkrétnu emóciu.
Takmer úplne ste sa vyhli typickým symbolom Bratislavy. Zámerne?
Všetko je zámer. Aj keď UFO a Hrad tam sú, eliminovali sme nákupné centrá, ktoré síce patria k Bratislave, ale do Čističa sa nám nehodili.
Významnú úlohu hrá dážď…
Mali sme veľké šťastie na počasie. Chceli sme, aby bol film daždivý, aby to bolo zahmlene „zadymené“. Našťastie týždeň, keď sa nakrúcali exteriéry bol jesenný, daždivý, takže sme dosiahli peknú nadväznosť.
Učiteľka práve v kinách
Foto: Forum Film
Režisér Jan Hřebejk a scenárista Petr Jarchovský sú známe „kombo“, ich Pelíšky, Pupendo či Musíme si pomáhať videl azda každý. Vo štvrtok prichádza do kín česko-slovenská koprodukčná televízna dráma Učiteľka s plejádou obľúbených slovenských hercov. Hlavná úloha pripadla herečke Zuzane Mauréry a po premiére v Karlových Varoch si z festivalu odniesla cenu pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe. „Moje meno je Mária Drazdechová a budeme spolu bojovať s jazykom ruským,“ predstaví sa nová ruštinárka a zároveň vyzve žiakov, aby jej gesto opätovali a pridali krátku informáciu o zamestnaní svojich rodičov. Od ich úslužnosti bude totiž závisieť, aké známky budú ich deti nosiť domov… Príbeh sa síce odohráva v osemdesiatych rokoch, v čase socializmu, no nespravodlivý boj „malých“ proti „veľkým“ náramne pripomína dobu prítomnú. Rodičia však pozbierajú posledné zvyšky odvahy, aby stúpili nespravodlivosti na chvost.
Vo filme je prevaha nočných scén. Ako ste sa vyrovnali so svetlom?
Vždy je riešenie iné. Závisí aj od rozpočtu, a ten nebol vysoký. Takže sme zvolili cestu svetelného minimalizmu. Nočné exteriéry sme takmer nesvietili. Snažili sme sa nájsť miesta so zaujímavým prirodzeným osvetlením, prípadne sme si počkali na vhodnú atmosféru, na prelome dňa a noci alebo skoré ráno.
Čistič sa často pohybuje v stiesnených podmienkach. Skrýva sa v skrini, pod posteľou v malom byte. Ako ste sa vynašli?
Na posteľ, pod ktorou sa hlavný hrdina skrýval, sme si nechali vyrobiť nadstavné nožičky, aby sa tam zmestil herec aj kamera. Posteľ sme rozobrali, v zábere bola iba jedna polovica, pod ktorou ležal Čistič. Kamera visela na šnúrach, aby som s ňou mohol pohybovať a zároveň ju nemusel držať. Dosiahol som tak efekt ručnej kamery pri hercových subjektívnych pohľadoch.
Tiež ste nakrúcali bez storyboardu?
Technický scenár sme nemali, až na mieste sme vyberali uhly a veľkosti záberov. Kamera sa najprv prispôsobila prostrediu, kde sme eliminovali všetko, čo by narúšalo koncepciu, a do toho sme potom aranžovali hercov. V tom sa už mohli pohybovať voľne, nezväzovali sme ich technickými značkami.
Je práca na filme kreatívne uvoľnenejšia ako na televíznom seriáli?
Televízny projekt je od začiatku zameraný na cieľovú skupinu a treba naplniť určité zadanie, čomu sa musia všetci prispôsobiť. Pri filme je to slobodnejšie, môžete si dovoliť viac experimentovať, ale tiež to závisí od rôznych podmienok. Ak ide o drahý film, ktorý chcete predať čo najväčšiemu počtu divákov, tiež musí spĺňať isté parametre. Práca na filme je slobodnejšia, ale v televízii je rovnako kreatívna a zodpovedná.
Od čoho sa kameraman pri práci odrazí?
Vždy ma navedie scenár a režijná vízia. Keď som pred dvoma rokmi spolupracoval na českom filme Hany, už v scenári bola poznámka, že režisér by si prial, aby to bola jednozáberovka. Spočiatku som si nedokázal predstaviť, ako to urobíme, no cesta sa vždy nájde. Mnohé projekty si „samy vypýtajú” svoj spôsob realizácie.
Foto: DNAProduction
Ocení kameraman, keď je scenár dobrá literatúra s atmosférou?
Veľmi. Nepotrebujem dostať technický scenár. Je pre mňa horšie, keď je explicitne popísané, že tento záber je detail, toto je v celku, toto bude v jazde. Obmedzuje ma to a navyše sa to ťažko číta. Scenár k filmu Marhuľový ostrov napísal nebohý Peter Lipovský a to bola veľmi pekná literatúra. Do jedného obrazu zahrnul aj viac lokácií a motívov, ale veľmi dobre sa to čítalo. Snažili sme sa to s režisérom Petrom Bebjakom rozzáberovať na papieri, ale nefungovalo to, strácal sa pocit. Napokon sme sa inšpirovali textom na pľaci. Ak nám lepšie fungoval obraz, napísaný pôvodne do kuchyne, na dvore, tak sme improvizovali tam. Bolo to produkčne náročné, ale výsledku to pomohlo.
Improvizácia – metóda vašej práce či nevyhnutnosť?
Baví ma. Udržiava ma v napätí. Ale vždy to závisí od projektu. Niektoré filmy sú také náročné, že sa bez technického scenára nezaobídete. Stratili by ste sa. Zároveň, každé nakrúcanie ovplyvňuje mnoho faktorov a veľa vecí sa môže zmeniť, takže je dobré, byť pripravený improvizovať. To, že sme pri Čističovi nemali technický scenár, neznamená, že sme sa na to vykašľali. Mali sme koncept, počkali sme si na správnu atmosféru, na svetlo a na mieste sme si už mohli dovoliť improvizovať, pretože sme na to mali čas a priestor. Výsledku to prospelo viac, ako keby sme si to rozzáberovali na papier niekde mimo a trvali by sme na tom aj keby nefungovala požadovaná emócia. Naša príprava bola precízna v iných smeroch. V už spomínanom hľadaní a výbere lokácií tak, aby fungovali svetelne aj výtvarne. Prípravou odhalíte mnoho nedostatkov, ktoré vám nemusia napadnúť pri nakrúcaní, pretože tam už riešite iné problémy.
Ste hlavným kameramanom filmu Učiteľka, ktorý režíroval Jan Hřebejk. Aká to bola skúsenosť?
Je to veľmi zaujímavý tvorca a je inšpiratívne sledovať ho pri práci. Tiež veľa improvizuje, aj s hercami. Všetky tvorivé kroky sú v prospech veci, takže ma zmena nemrzí, plne mu dôverujem. Rovnako to mám s Petrom Bebjakom. Funguje tu dôvera. Aj keď urobí rozhodnutie, ktoré sa mi na prvý pohľad nemusí páčiť, zo skúsenosti viem, že vidí ďalej ako ja. To je na režiséroch veľmi inšpiratívne, rozmýšľajú ďaleko.
Martin Žiaran
Okrem temnej mestskej drámy Čistič spolupracoval Martin Žiaran s režisérom Petrom Bebjakom na snímke Marhuľový ostrov, tanečnom filme VoiceS, krimi seriáli Mesto tieňov a momentálne nakrúcajú film Čiara podľa scenára Petra Balka. Martin Žiaran pôsobí najmä v Česku, kde okrem krimi seriálov Prípad pre exorcistu či Prípady 1. oddelenia spolupracoval s režisérom Janom Hřebejkom na filmoch Zakázané uvoľnenie a Učiteľka. V minulosti sa podieľal na filmoch Don't Stop a Hany.
