Takým je napríklad dokument Patrika Lančariča Válek o osobnosti so zásadným vplyvom na slovenskú kultúru, básnikovi a politikovi Miroslavovi Válkovi.
Dokument Dušana Trančíka Svetlé miesto zas zachytáva historické zblíženie Slovákov a Čechov, ku ktorému došlo začiatkom 20. storočia na moravsko-slovenskej hranici. Vývoj nedávnej slovenskej histórie dokumentuje aj portrét umelca a voľnomyšlienkara Alexa Mlynárčika. Juraj Nvota ho nakrútil spolu s producentom Marianom Urbanom, debutujúcim v úlohe režiséra.
„Peniaze sú polovica života, pomôžu ti na cestu, ale nie vždy správnym smerom,“ vystríha mladíka jeden z protagonistov formálne vyhraneného debutu Rubena Desireho Kvetinárstvo. Napísal a nakrútil ho síce Belgičan, no zobrazuje príbeh troch Slovákov na zárobkoch v cudzine. Rasťo, Tomáš a Mižu sú totiž Rómovia zo slovenského východu, z neslávneho Luníka IX, ktorí prídu na západ do Bruselu, no ani tu sa im nepodarí uplatniť. Príbeh je minimalistický, dominantou sú čarovne prosté dialógy, v ktorých autor prirodzene odkrýva ilúzie i sklamania hrdinov vytesnených na okraj. Chceli by byť slušní, situácia ich však núti k zločinu, z cudziny sa totiž nevracia bez peňazí. Desire je aj kameramanom filmu, nehercov sníma v dlhých, statických záberoch a úsporný je i v práci s hudbou a so svetlom. Kvetinárstvo je aj napriek ťažkej téme pozitívny film a invenčná rómska kriminálka.
Jednou z troch celovečerných noviniek v sekcii je aj nemecko-slovenská dráma Sloboda režiséra Jana Speckenbacha. Štyridsiatnička Nora zatúži po slobode, zbalí sa, svoje malé deti nechá s manželom a odíde z Berlína hľadať dobrodružstvo na Slovensko. Tu si zmení identitu, aby zaprela, že je zabezpečená. Príbeh sa odvíja v dvoch líniách, nesleduje len Norinu avantúru, ale aj vývoj situácie po jej odchode.
