Dal ju postaviť v roku 1928 (realizovala sa v rokoch 1929 – 1930) brniansky priemyselník Alfréd Löw-Beer pre svoju dcéru Gretu a jej muža Fritza Tugendhatovcov. On sám býval v susedstve tejto vily, oba domy mali spoločnú záhradu a oba sú dnes prístupné verejnosti. Pútajú ako zaujímavé architektonické objekty, ale aj ako dejiská príbehu, v ktorom sa odráža história i umelecká priebojnosť. Pre tieto podnety sa príbeh domu dostal aj do filmovej podoby. Nie je to však dokument, ale umelecký film.
Vila Tugendhat je symbolom šťastných a dynamických rokov po vzniku Československej republiky. Brnianskej rodine podnikateľov sa darilo, mali dosť peňazí, a tak si mohli dovoliť na stavbu vily osloviť významného nemeckého architekta Ludwiga Miesa van der Rohe. Ten sa zasa potešil, že niekto má kapitál a má aj zmysel pre modernú architektúru. Ludwig Mies van der Rohe mohol teda realizovať svoje najodvážnejšie plány a vytvoriť objekt, ktorý dodnes očarováva čistotou tvarov, nápadmi, veľkorysosťou riešenia, a najmä svetlom a priehľadmi do okolitej záhrady. Vo vile je veľa skla, čo vtedy nebývalo zvykom. V móde boli rôzne vyčačkané domy, ktoré sa podobali na zámočky. Toto bola revolúcia. A aj dnes je to ešte prekvapujúci dom. Žiaľ, domáci si v ňom veľa nepožili, k moci sa dostal Hitler a ľudia museli opúšťať svoje domovy. Tak aj táto rodina. Osud je to dojímavý a poučný.
Vilu preslávil – už v tomto storočí – spisovateľ Simon Mawer, keď vydal knihu Sklenená izba (Glass room). V češtine vyšla v roku 2009. Príbeh, v ktorom majú však obyvatelia vily pozmenené mená, hneď zaujal. Ide síce o fantáziu, ktorá sa len ponáša na skutočnosť, ale Sklenená izba sa stala aj tak svetovým bestsellerom. Preložili ju do mnohých jazykov a získala mnohé ocenenia. Dlho sa hovorilo o tom, že podľa knihy sa nakrúti film. Problémy však boli s rodinou, ktorá sa od vymysleného príbehu dištancovala. Kniha je ale tak dobre napísaná (napríklad pasáž o samotnom architektovi) a podáva také presvedčivé svedectvo o dobe, že napokon sa podarilo Sklenenú izbu zrealizovať aj takto. Režisérom filmu je Julius Ševčík, v hlavných úlohách sa predstaví množstvo zahraničných i domácich hviezd. Napríklad Carice van Houten, Hanna Alström, Claes Bang, Karel Roden a Karel Dobrý. Vo filme si zahrá aj samotná vila. Premiéra filmu, ktorý vzniká v česko-slovenskej koprodukcii, je naplánovaná na jar 2019.
