Príbeh o starnúcom zlodejovi bude pomyselnou bodkou za kariérou 81-ročného herca, ktorý stvárňoval najmä postavy charizmatických a silných mužov. Či končí aj v režisérskom kresle, isté ešte nie je.
Do úzadia sa Redford s veľkou pravdepodobnosťou nestiahne úplne – na filmoch sa môže podieľať ako režisér alebo producent. Ohlásil, že sa plánuje tiež venovať maľbe, ktorou sa chcel pôvodne živiť.
Správa o plánovanom dôchodku nie je horúca. Svoj odchod americký herec avizoval už pred dvoma rokmi. Vraj po tom, čo dokončí ešte dva projekty. "Nikdy nehovor nikdy, ale prišiel som k záveru, že hranie sa už pre mňa skončilo. Som unavený a netrpezlivý. Nebaví ma hodiny sedieť a čakať na záber. Herectvu sa venujem od 21 rokov, myslím, že stačilo. Prečo by som neodišiel s niečím optimistickým a pozitívnym,” povedal herec v rozhovore pre magazín Entertainment Weekly o svojej postave zlodeja Forresta Truckera. Zaujímavosťou je fakt, že táto skutočná postava, rovnako ako Redford, sa svojej profesionálnej kariére kriminálnika venovala šesťdesiat rokov.
Modigliani sa z neho nestal
Najuznávanejšieho mecenáša nezávislého filmu na Twitteri pred dvoma rokmi už pochovali. Vraj zomrel po páde z golfového vozíka v kalifornskej Santa Monice. Našťastie pre filmový svet to bola falošná správa. Charles Robert Redford Jr. oslávil 18. augusta osemdesiatdva rokov.
Narodil sa v kalifornskej Santa Monice. Túžil byť maliarom, napriek tomu, že povolania jeho rodičov – účtovník a učiteľka – mali ďaleko od umenia. Matka však prebudila vo svojom synovi vášeň pre literatúru a filmy. „Pochádzam z veľmi skromných pomerov. Nemali sme ani peniaze, ani auto. V stredu sme chodili do mestskej knižnice, v nedeľu večer do kina. To bola naša zábava. Bývali sme v malom dome a presne si spomínam na to, ako som chcel zúfalo odtiaľ uniknúť. Túžil som stále sedieť vonku a cítiť diaľku. Hviezdy, vesmír nado mnou, to ma upokojovalo,“ spomína herec.
Foto: SITA/AP, Jean-Jacques Levy
Hoci na strednej škole nijako mimoriadne nevynikal, vďaka úspechom v bejzbale a tenise získal štipendium na Coloradskej univerzite. Po tom, čo Robertovi Redfordovi zomrela matka pri pôrode dvojičiek, jeho spoločníkom počas začiatkov na univerzite sa stal alkohol. Prišiel o štipendium a namiesto štúdia dejín umenia si v devätnástich rokoch zarábal na ropných poliach na cestu do Európy. „Odišiel som zo slnečnej Kalifornie a nemal som ani tušenie o inej kultúre, ktorá sa rodila stáročia. Túžil som sa stať výtvarníkom a zarábal som si maľovaním na ulici. Vysedával som so skicárom po baroch a kaviarňach a portrétoval som turistov. Pri pozorovaní som sa naučil veľa o ľuďoch aj o umení. Keď som sa stal hercom, zrazu bolo všetko úplne inak. Ľudia začali pozorovať mňa.“
Po nie veľmi vydarených pokusoch o maľbu v Paríži a vo Florencii a štúdiu umenia v USA pochopil, že maľovať ako jeho obľúbený Modigliani nikdy nebude. Na Americkú akadémiu dramatických umení sa prihlásil preto, lebo uvažoval o práci scénografa. Na jednej z hodín pohybovej výchovy však dostal zadanie vymyslieť choreografiu k básni Havran. Pocítil voľnosť, ako nikdy predtým, a bolo rozhodnuté.
Začínal menšími úlohami na Broadway. Prvý film, v ktorom zaujal, a v predlohe ktorého hral už na divadelnej scéne, boli Bosé nohy v parku (1967). V romantickej komédii si zahral s herečkou Jane Fonda. A po rokoch, presnejšie minulý rok, sa dvojica v úlohe milencov stretla na plátne opäť, tentoraz v snímke Our Souls at Night. Pozíciu hereckej hviezdy potvrdil ďalšími snímkami Butch Cassidy a Sundance Kid (1969), Podraz (1973), Veľký Gatsby (1974), Všetci prezidentovi muži (1976), Spomienky z Afriky (1985) či Neslušný návrh (1993).
Ideál dokonalého muža
Robert Redford, ktorému na začiatku kariéry prischla prezývka Zlatý chlapec Hollywoodu, pre dve generácie žien stelesňoval sexsymbol – americký ideál dokonalého muža so symetrickou tvárou a s modrými očami. V sedemdesiatych rokoch bol na obálkach časopisoch pravidelne – opálený krásavec, s odhalenou hruďou, výraznou sánkou a blond vlasmi. Aj keď bol mladý Redford nesmierne príťažlivým mužom, nemal všetko zadarmo. „Pekná tvár, vyšportovaná postava a okúzľujúci úsmev mu boli skôr na príťaž,“ hovoril o modrookom hercovi režisér Sydney Pollack, ktorý s ním nakrútil viacero filmov.
Foto: SITA/AP, Francois Mori
„Som rád, že v dnešnej dobe nemusím začínať ako herec. Súčasným mladým ľuďom vôbec nezávidím. Sú pod silným tlakom, najmä čo sa týka vzhľadu. Dnes by ma pravdepodobne šoubiznis vôbec nepriťahoval,“ hovorí muž, ktorého časopis Empire označil za štvrtého najpríťažlivejšieho herca v dejinách filmu.
„Má v sebe akúsi neskorumpovanú mužnosť. Je to dokonalý Američan. Čestný, ale drsný individualista,“ povedal Paul Newman o svojom kolegovi, tvár ktorého dnes zdobia stovky vrások. „Som starší a zrelší, už nemôžem byť sexuálnym idolom. Moje deti dospeli, premýšľam o nich a robím si o ne starosti. Keď boli malé, neprekážalo, že ich otec je nalíčený a na plátne je s herečkami v dobre ušitých kostýmoch. Túžim viac po osobnej angažovanosti.“
Aj preto sa s nálepkou modrookého fešáka Redford neuspokojil. Na vrchole svojej hereckej kariéry založil produkčnú spoločnosť a neskôr začal aj režírovať. Režisérsku kariéru naštartoval začiatkom osemdesiatych rokov. Neprajníkov mal veľa, ale už jeho prvý film Obyčajní ľudia (1980) zarezonoval. Dráma o rodine, ktorá sa musí vyrovnať s tragickou smrťou syna, získala od oscarovej akadémie štyri sošky, jedna z nich sa ušla aj režisérovi. Pri réžii pomáhala Robertovi Redfordovi jeho skúsenosť s maľbou – zmysel pre detail a priestorová predstavivosť. „Kedysi som vnímal svet podľa ťahov štetca. Ten pocit sa mi opäť vybavil, keď som režíroval.“
Po úspechu Obyčajných ľudí pokračoval v réžii filmov Kadiaľ tečie rieka (1992), Quiz Show (1994), v Zaklínačovi koní (1998) si vyskúšal obidve profesie. „Byť režisérom, chcel by som takého herca, byť hercom, chcel by som takého režiséra,“ vyhlásil položartovne Redford, ktorého zatiaľ posledným režisérskym projektom bol film z roku 2012 Pravidlá mlčania.
Ustrážil si súkromie?
Ešte jedna vec sa okrem herectva a réžie Redfordovi podarila – napriek popularite si dokázal ustrážiť súkromie. V roku 1958 sa po ročnej známosti oženil s o tri roky mladšou Lolou Jean Van Wagenen, dcérou mormonského kňaza. „Všetkých známych to vtedy prekvapilo. Dokonca aj mňa samého. Hovoril som si, že pred tridsaťpäťkou sa neožením, že chcem cestovať a užívať si. Lenže potom som spoznal Lolu a všetky moje predsavzatia sa rozplynuli.“
Foto: SITA/AP, Andy Kropa
Prvá manželka – historička a ekologická aktivistka – mu pomohla postaviť sa na nohy po období, ktoré sprevádzal alkohol. Mali spolu štyri deti, prvý syn Scott však umrel krátko po narodení na syndróm náhleho úmrtia. „Boli sme veľmi mladí a o syndróme sme nič nevedeli. Bolo to ťažké, lebo sme obviňovali seba,“ vracia sa v spomienkach k tragédii.
Dcéra Amy je podobne ako otec herečka, syn James režisér a producent a dcéra Shauna je výtvarníčka. Aj s nimi sa rodičia potrápili. Dcéru Shaunu psychicky položila samovražda snúbenca, syn James, ktorý sa narodil predčasne, trpí ulceróznou kolitídou a musel podstúpiť dve transplantácie pečene. V roku 1985, po 27 rokoch, sa Redfordovci rozviedli. V roku 2009 sa herec oženil druhýkrát, s nemeckou výtvarníčkou Sibylle Szaggars mladšou o 21 rokov.
Jedna vec, napriek Redfordovej snahe uchrániť si súkromie, o hercovi roky koluje – herecké partnerky o ňom tvrdia, že sa vedel najlepšie bozkávať. Pri nakrúcaní snímky Spomienky na Afriku musel dokonca za Meryl Streep pricestovať jej partner. Obávala sa, že inak podľahne čaru svojho hereckého kolegu.
Z drevenice festival
S menom Roberta Redforda sa od roku 1978 spája aj festival Sundance. Festival, ktorý podporuje nezávislých režisérov, sa každoročne koná v Utahu. Meno dostal podľa postavy Redforda vo filme Butch Cassidy a Sundance Kid (1969). Herec najprv v Utahu kúpil hektár pôdy, na ktorej postavil jednoduchý zrub bez vody a kanalizácie. So ženou k nemu šliapali na snežniciach, deti mali na chrbte.
„Napriek tomu to boli úžasné časy. Chcel som, aby moje deti poznali to, čo som sa naučil, keď som trampoval s rodičmi,“ spomína herec, ktorý divočinu poznával odmalička. So starým otcom Tomom, s rybárskou udicou a so vzduchovkou sa túlali prírodou. Neskôr začal zhromažďovať ďalšie pozemky – vybudoval lyžiarske stredisko a nazval ho Sundace Ski Resort. Nie je to však megalomanský projekt – všetko je postavené v súlade s okolitou prírodou. „Niekto chodí na psychoanalýzu, ja mám Utah,“ hovorí herec, ktorý sa angažuje za práva Indiánov a verejne vystupuje proti devastácii prírody.
Vo svojom stredisku poskytol útočisko režisérom nezávislých filmov, na ktoré bolo čoraz ťažšie zohnať peniaze. Každoročne sa tu organizuje prestížny festival nezávislého filmu Sundance Film Festival. „Sundance je v prvom rade zhmotnením môjho presvedčenia o tom, že treba vytvoriť platformu pre nové filmové talenty. Dať im väčší priestor, šancu a dúfať, že ich práca sa dostane k širšiemu publiku. Nie je to namierené proti filmovému priemyslu alebo proti Akadémii filmového umenia a vied,“ vysvetlil Redford.
Redfordove čísla
- 1 Oscar za réžiu debutu Obyčajní ľudia (1981)
- 1 Oscar za celoživotné dielo (2002)
- 1 Zlatá malina za film Neslušný návrh (1993)
- 125-miliónový (v eurách) majetok
- 2 manželky – Lola Van Wagenen (1958 – 1985) a Sibylle Szaggars (2009 -)
- 4 deti z prvého manželstva
Desať najlepších filmov podľa ČSFD:
- Podraz 90 %
- Butch Cassidy a Sundance Kid 89 %
- Spomienky z Afriky 85 %
- Jeremiah Johnson 84 %
- Brubaker 84 %
- Bosé nohy v parku 83 %
- Vzdialený most 83 %
- Tri dni Kondora 83 %
- Všetci prezidentovi muži 82 %
- Prirodzený talent 81 %
