Recenzia: Keď bolí telo aj duša

, 19.02.2019 07:00
Dievča Victor Polster
Victor Polster, ktorý stvárnil vo filme Dievča dospievajúcu Laru. Autor:

Aké je to byť cudzincom vo vlastnom tele? Aké je to nenávidieť sa a zámerne si ubližovať? Aké je to byť terčom posmechu a nepochopenia? Odpovede ponúka režisér Lukas Dhont vo svojom najnovšom belgicko-holandskom filme Dievča, bojujúcom aj o sošku Oscara pre najlepší cudzojazyčný film.

Puberta vie byť mimoriadne krutá a nepríjemná. O to viac, ak ste trans dievčaťom. Pätnásťročná Lara (Victor Polster) sa narodila ako chlapec, no podstupuje hormonálne a chirurgické procedúry, tie z nej majú spraviť oficiálne ženu. Jej otec Mathias (Arieh Worthalter), s ktorým žije, ju v tom podporuje a dáva jej potrebnú lásku, akú by jej závidel nejeden rovesník. Dostáva podporu aj od ďalších členov rodiny či odborníkov, daný proces si však žiada čas. A práve čas je pre Laru problém. Keď sa zapíše na prestížnu baletnú školu, postupne prichádza na to, že i keď má na tanec talent, má oproti ostatným dievčatám, prirodzene, nevýhodu. Preto si nedokáže poriadne veriť či uvoľniť sa. To ju zároveň frustruje a hnevá.

Dievča je na poli európskeho filmu veľmi dôležitým počinom. Stiera totiž pomyselné hranice medzi tým, čo by malo byť vo filme zobrazené a čo nie. Dhont sa nebojí pri takej náročnej téme byť absolútne otvorený, vďaka čomu zaslúžene docieľuje potrebnú úprimnosť a uveriteľnosť. Pomaly vťahuje do problematiky dôslednou analýzou a ide do hĺbky viac, než sú diváci zvyknutí, preto sa následne cítia nie príliš komfortne. Kladie im tiež náročné otázky. Dôležitá je však aj otázka: Dokáže sa vôbec nezainteresovaný, bežný divák vcítiť do situácie hlavnej postavy a pochopiť, ako sa cíti a čím prechádza? Bude mať vôbec chuť a silu byť k nej empatický?

Iba dvadsaťsedemročný režisér k tomu vyzýva. Ale nie násilne a prvoplánovo so vztýčeným ukazovákom, ale maximálne nenútene. To, že necháva hlavnú postavu v obraze takmer po celú dĺžku filmu, čo je pomerne ojedinelé, a ostáva s ňou aj v tých úplne najintímnejších chvíľach, keď ju nikto iný než diváci nevidí, je to, čo dodáva snímke tú najväčšiu silu. Aj napriek tomu, že ide o vskutku ťažký, miestami vyslovene depresívny náhľad do života transrodového človeka. Ale až neuveriteľne autentický. Dhont pracuje majstrovsky precízne, má veľký cit pre detail, tvorbu mizanscény či výber a vedenie hercov.

Práve brilantný minimalistický prejav Victora Polstera, ktorý získal za svoj výkon aj cenu v Cannes, prenáša na diváka či už bolesť fyzickú (náročné tréningy baletu), alebo tú psychickú (vnútorné napätie a konflikt). Na výbornú funguje aj vyobrazenie konfliktu a problému komunikácie so zúfalým otcom, ten nedokáže pomôcť Lare, nech sa akokoľvek snaží, či konflikt so zákernými rovesníkmi. A aby toho nebolo málo, bez klišé a pátosu tvorcovia šokujú zdrvujúcim, katarzným záverom, pri akom tuhne krv v žilách. Dievča je komornou a surovou, skôr festivalovou drámou, ktorá sa zaryje pod kožu a nepochybne vyvolá potrebnú diskusiu. A i keď pravdepodobne rozdelí publikum do dvoch skupín a postupné odchádzanie divákov z kinosály asi bude tiež bežné, ide o výnimočné a mimoriadne silné dielo, aké sa nevidí každý deň.

Hodnotenie Pravdy

4 hviezdičky z 5

  • Dievča / Belgicko, Holandsko, 2018 / réžia: Lukas Dhont / scenár: Lukas Dhont, Angelo Tijssens / kamera: Frank van den Eeden / hrajú: Victor Polster, Arieh Worthalter, Valentijn Dhaenens, Katelijne Damen, Pieter Piron a i./ slovenská kinopremiéra: 21. februára.

TV Pravda: Teodor Kuhn o svojom debute Ostrým nožom inšpirovanom vraždou Daniela Tupého (vysielané 14.2.2019).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#film #recenzia #dievča #Victor Polster #Lukas Dhont
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku