Produkcia a distribúcia. Bez istoty, no s jasnou víziou

, 20.07.2019 16:00
Rudolf Biermann
„Čím je producent úspešnejší, tým to má neskôr ľahšie pri hľadaní financií,“ tvrdí producent Rudolf Biermann. Autor:

Slovenský režisér a scenárista Martin Šulík momentálne pracuje na svojom novom filme Muž so zajačími ušami a my vám počas leta v tomto seriáli s názvom Ako sa robí film každý týždeň predstavíme niekoho zo Šulíkovho tímu a jeho profesiu. Druhý diel bude patriť filmovej produkcii a distribúcii. Pre Pravdu o týchto profesiách porozprávali Rudolf Biermann a Denisa Biermannová.

Niekto by si mohol myslieť, že úlohou producenta je len zohnať financie na film a potom mu iba stačí čakať na výsledok v kancelárii s vyloženými nohami na stole. K jeho práci však patrí aj neustále robenie kompromisov, riešenie zásadných problémov, pričom na krk mu dýcha právna zodpovednosť a množstvo deadlineov vyvolávajúcich nevítaný stres. Podľa Rudolfa Biermanna však v súčasnosti stačí, že človek vybaví pár administratívnych vecí, pošle niekam nejaký list a už je označený ako producent.

„Keď sa dnes pozriete na tvorcov nejakého seriálu pod hlavičkou Netflixu, máte pod profesiou producenta desať mien, pričom každý sa staral o niečo iné. Tých odvetví je viac. Skutočný producent sa však správa ako v časoch, keď začal byť film tovarom pre masy. Je to človek, ktorý príde s nápadom, začne ho rozvíjať a komunikovať s režisérom o finálnej vízii. Čím je producent úspešnejší, tým to má neskôr ľahšie pri hľadaní financií. Štúdiá či banky mu dávajú rôzne zálohy a potom film predávajú. Takto nejako funguje americký systém,“ prezradil o svojej profesii Biermann.

Treba vedieť všetko

Podľa Rudolfa Biermanna má v tomto systéme producent najvyššiu funkciu, ešte prestížnejšiu ako samotný režisér. „Často sa preto stáva, že začínajúci producenti, ktorí boli najskôr hercami alebo režisérmi, sa najskôr spoja s nejakým skúseným producentom a získavajú od neho rady či kontakty. Poväčšine sa títo ľudia stávajú producentmi aj preto, aby mali čo najväčšiu moc nad projektom,“ dodal s tým, že okrem amerického je tu tiež európsky subvencovaný systém, čiastočne tak funguje aj ázijský, africký alebo austrálsky. „Tento systém je tiež ťahaný producentmi, avšak režiséri bývajú v najzávažnejších rozhodnutiach kľúčoví. Scenár je napríklad kľúčový vždy, ale zatiaľ čo v Amerike často nie je dôležité, kto bude film režírovať, v Európe je to veľmi dôležité.“

Čo všetko by mal producent vedieť? Odpoveď je jednoduchá: všetko. Dokonca aj to, prečo sa svieti tak alebo inak, prečo má kamera taký alebo onaký objektív. „Možno to tak vnímam preto, že som si sám prešiel všetkými odvetviami v rámci produkcie, aj tými najzákladnejšími. Robil som aj asistenta. Podľa mňa by si človek, ktorý sa chce stať skutočne dobrým producentom, mal týmto prejsť tiež,“ obhajuje všestrannosť Biermann. „Znalosť vám dodá aj istotu, že vás nikto zo spolupracovníkov nepodvedie a neoklame. Viete totiž, čo všetko spadá do ich kompetencie. Týka sa to aj rozpočtu. Dokážete si všetko lepšie zhodnotiť a tiež si viete lepšie definovať kvalitu nápadov, ktoré vám ľudia prinesú,“ dodal.

Záväzok voči divákom

Slovenský producent si spomína aj na časy socializmu, keď s profesiou začínal. „V tej dobe vznikalo isté napätie medzi producentom a režisérom. Režisér si toho vždy kopec navymýšľal, mal jasnú víziu a producent ho mal, ako sa hovorí, upratať. To bola predstava šéfov štúdií. Ja som však vždy zastával názor, že treba s režisérom dôkladne komunikovať o tom, čo chce filmom povedať a akými prostriedkami to chce dosiahnuť. Či je to reálne, alebo už príliš pritiahnuté za vlasy v rámci podmienok, ktoré máme. Úlohou producenta je aj to, aby všetky investované peniaze bolo na plátne skutočne vidieť. Mám istý záväzok voči investorom a rôznym fondom, ale nielen voči nim, ale tiež ľuďom – divákom.“

A ako takého producenta zaujať a presvedčiť, aby nejaký novovzniknutý projekt zastrešil? Najväčšiu úlohu hrá scenár, od ktorého sa všetko odvíja. Definícia pre dobrý scenár však podľa Biermanna neexistuje, jediné kritérium je, že ho musí mať chuť vôbec dočítať. „Dnes už mám zaužívaný systém. Pokiaľ ide o scenár, o ktorom viem, že je v ňom istá záruka kvality, teda poväčšine autora už poznám, prečítam si ho. Pokiaľ si však nie som autorom istý a neviem, čo od toho čakať, čítajú to za mňa iní ľudia, ktorí ma potom informujú o kvalite daného textu. Niekedy si však zo zaujímavosti isté scenáre prečítam alebo aspoň rozčítam, no to, čo cez kolegov neprejde, často už ďalej neriešim. Ide o dôveryhodných ľudí, pri ktorých som presvedčený, že sa nemýlia,“ povedal Biermann. S Martinom Šulíkom spolupracoval na filmoch Všetko čo mám rád, Orbis Pictus, Záhrada, Krajinka, Cigán aj Tlmočník, pričom pri posledných dvoch bol Šulík už aj koproducentom.

Denisa Biermannová (v pozadí) spolupracuje s...
Denisa Biermannová (v pozadí) spolupracuje s režisérom Martinom Šulíkom pri filme Muž so zajačími ušami ako distribútorka. Autor: Barbora Jančárová a Adam Oľha - Titanic/In Film Praha

Skúsiť a risknúť

Dôležitú úlohu pri tvorbe filmu zohráva aj distribútor. Ani jeho úloha sa nezačína len po skončení filmu. „Ak distribútor vie ešte pred výrobou filmu, že ho bude distribuovať, je dobré, keď sa zúčastňuje jeho tvorby. Mal by mu porozumieť a nadýchať sa jeho atmosféry, aby mohol na základe toho pripraviť predbežný marketingový plán a stratégiu. Zbiera materiály, videá, fotografie, výpovede tvorcov a hercov, prípadne si urobí making-of. Keď je film hotový, pozrie si ho a dohodne si s producentmi stratégiu distribúcie a festivalové zámery,“ priblížila Denisa Biermannová, zakladateľka distribučnej spoločnosti Garfield Film. So Šulíkom spolupracovala na filmoch Cigán a Tlmočník a po jeho boku stojí, rovnako ako Rudolf Biermann, aj pri filme Muž so zajačími ušami.

Po komunikácii s producentmi nasleduje komunikácia s potenciálnym divákom pomocou teaseru, traileru či plagátu. Veľmi dôležitá je však podľa nej komunikácia s kinami. „Kinári majú radi, keď film vidia vopred, predtým než sa začne u nich programovať, aby vedeli, ako ho nasadiť, uverili mu a chceli ho propagovať,“ približuje Biermannová. Čas, keď sa film odpremieta a zároveň to, ako dlho ho budú môcť ľudia v kinách vidieť, je kľúčový. Ako však priznala distribútorka, keď film príde do kín, je to už len na ľuďoch a vo hviezdach, ako ho prijmú a čo si o ňom po prvom víkende povedia.

Práve po prvom víkende filmu v kinách sa dá celkom trefne predpovedať jeho celková návštevnosť, teda či sa u tvorcov zvýši pocit radosti a zadosťučinenia, alebo stresu a sklamania. Obe spomenuté profesie sú riskantné, no zároveň vzrušujúce. Rovnako, ako môže film vyjsť podľa očakávaní, môže aj vyslovene prepadnúť. „Čo sa týka distribúcie, som samouk. Na túto prácu tu zatiaľ škola nie je, aspoň o tom neviem, možno nejaké workshopy či semináre. Človek to musí jednoducho skúsiť a risknúť,“ radí Denisa Biermannová tým, ktorí možno uvažujú o tom, či skočiť do rozbúreného filmového mora, v ktorom nikdy nie je isté, či sa dostanete späť na breh, alebo sa v ňom utopíte.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Martin Šulík #Muž so zajačími ušami #Rudolf Biermann #Denisa Biermannová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku