Režisér Petr Kolečko: Humor je len jeden

Vojta Dyk, Denisa Nesvačilová a Petra Hřebíčková
Vojta Dyk, Denisa Nesvačilová a Petra Hřebíčková v českej filmovej novinke Cez prsty. Autor:

V kinách začali premietať českú romantickú komédiu režiséra Petra Kolečka Cez prsty. Autor kultového seriálu Most! sa predstavuje aj ako režisér.

Ponúka príbeh zo športového prostredia, v ktorom ide o férovosť na ihrisku aj v posteli. Nie je to bez problémov, ale humor svet rozjasňuje.

Vybrali ste si hlavné predstaviteľky, Petru Hřebíčkovú a Denisu Nesvačilovú, aj vďaka tomu, že sa už pred kamerou vyzliekli – Petra vo filme Jiřího Menzela Obsluhoval jsem anglického krále a Denisa v komédii Miluji tě modře aj v poslednom pokračovaní Básnikov – a vedeli ste, že majú pekné telá? Alebo rozhodol ich zmysel pre humor?

Petru si vážim ako herečku, ale dôležité bolo aj to, že mala skúsenosť so žánrom romantickej komédie. Už podľa práce s režisérom Jirkom Vejdělkom, ktorý je môj kamarát, a je najlepší v tomto žánri, mi bolo jasné, že to urobí dobre. Sľuboval som si, že Petra filmu pomôže a myslím, že ona naozaj ten film ťahá, nesie ho na chrbte. Je významnou postavou, postavou z mäsa a krvi, čo v týchto žánroch nebýva pravidlom. Príbeh je vďaka nej uveriteľný. Tento spôsob herectva prináša do filmu ona a aj Jiří Langmajer.

Režisér Petr Kolečko.
Režisér Petr Kolečko. Autor: Robert Hüttner

A Denisa Nesvačilová? Podľa čoho ste vyberali druhú postavu do tandemu volejbalistiek? Kým Petra Hřebíčková bola vraj jediná možná na úlohu Lindy, na rolu Pavly bolo viac kandidátok.

Denisu som vôbec nepoznal. Odporúčal mi ju Jirka Langmajer. Po kamerovke som bol spokojný. Denisa mi sadla aj po ľudskej stránke, a tak už len dúfam, že pre ňu to bude aj odrazový mostík k novým úlohám v projektoch mojich kolegov.

Film je rozmarný, plný zvodných tiel, nabitý sexom. Ako sám hovoríte – z mäsa a krvi. Na korektnosť či cudnosť veľmi nedbá. Možno by tento druh (erotického) humoru v dnešných časoch v iných krajinách, napríklad v hyperkorektnej Amerike, ani neprešiel. Mysleli ste na to?

Ani neviem… Ako to cítia Američania, tým sa nezaoberám, ja to tak necítim. Korektný a nekorektný humor ani nerozlišujem, poznám len jeden humor – keď vidím, že sa ľudia smejú. Urobili sme seriál Most!, ktorý by u amerických kolegov určite neprešiel. O tom je celý seriál Most! – ak niekto povie fór o Rómoch, o ženských, alebo o „kozách“, ešte to neznamená, že je sexista alebo rasista. Nech si to Američania robia, ako chcú, ja sa, našťastie, nikomu spovedať nemusím. U nás úvahy o korektnosti či nekorektnosti pôsobia skôr smiešne. My, Česi, sa tomu skôr vysmievame, neriešime to. Čítal som v nejakých reakciách na film aj úvahy o sexizme, ale neviem, čo si o tom myslieť. To píšu ľudia, ktorým sa asi nestáva, že by ľahko nadviazali sexuálny vzťah. Ale tu to tak chodí a ja necítim, že by to bolo niečo zlé.

Je rozdiel v tom, ako vaše filmy prijíma publikum v Česku a na Slovensku? Napríklad ako bol u nás prijatý Most!?

Seriál kúpila slovenská TV JOJ, ale veľa ľudí ho už poznalo z Českej televízie, kde sa vysielal o niekoľko mesiacov skôr. Aj tu na bratislavskej premiére komédie Cez prsty som videl dievčatko v tričku Most!. Mala asi desať rokov, takže neviem, čo si zo seriálu o ťažkom živote v severočeskom Moste odniesla. Myslím, že seriál tu rezonuje. Pracujem aj na Slovensku a stále počúvam čosi o Moste. Aj tu je populárna hláška Dycky Most! Takže asi ste to prijali dobre, čomu som rád. A teraz tá téma oslovila aj Maďarov, budú to robiť v meste Kazincbarcika južne od Košíc, predal som im licenciu. Uvidíme, asi to môže teda fungovať všade.

Vo filme Cez prsty je aj motív slovensko-českej rivality.

Volejbalistky Linda a Pavla súperia so Slovenkami, ale patrí to aj inak do deja, lebo film vychádza zo spoločnej česko-slovenskej minulosti. Príbeh sa vracia do deväťdesiatych rokov, volejbalista Ruda Jíra, ktorého hrá Jirka Langmajer, má kamaráta Slováka, ktorého hrá Marián Miezga. S tým som sa už stretol pri práci na seriáli Štvrtá hviezda. Vo filme hrajú viacerí Slováci – Ján Jackuliak, Milan Mikulčík, myslím si, že to celkom prirodzene do toho filmu patrí. Vždy som mal so spoluprácou so Slovenskom len tie najlepšie skúsenosti.

V relácii Sedm pádů Honzy Dědka ste dostali otázku, či už nie je „prekolečkované“. Nie je?

To už bolo dávno! Zdalo sa mu „překolečkováno“? Je to asi tým, že cezo mňa sa promuje veľmi veľa vecí. Keby sa promovali iba cez hercov, nikto by sa nad ničím nepozastavoval a nikto by si nevšimol, ktorý scenárista to vlastne napísal. Keď som si volil profesiu scenáristu, tak som veľmi nerátal s tým, že budem ukazovať aj svoju hlavu. No deje sa to a kým majú ľudia, ktorí sa snažia moju prácu predať, pocit, že to je pre úspech veci, tak to robiť budem. Tak sa to vyvinulo. Za rok či za dva to môže byť inak. Takže možno sa vám zdá, že je teraz „prekolečkované“, ale ja to tak neberiem.

A ako sa cítite v novej úlohe režiséra?

Ako režisér sa veľmi necítim. Aj toto vyplynulo zo situácie. Niektorým ľuďom sa zdalo vhodné, aby som režíroval. Film bol napísaný, len sme nevideli režiséra, ktorý by sa na komédiu o volejbale hodil. Obklopil som sa teda ľuďmi, ktorých som poznal z iných projektov, dal som im plnú dôveru a pracovali sme spolu. Ak som si myslel, že niečo má byť inak, tak som im to povedal. Snažil som sa byť intuitívny, v určitej chvíli som niektoré veci rozhodol, ale najmä – snažil som sa rozprávať príbeh. O tom hádam niečo viem. Samozrejme, keby šlo o historický veľkofilm, s naháňačkami na koňoch, asi by som to nenakrúcal. Keď ide o herecké akcie, dialógy a príbeh, tak to zvládnem. Dúfam, že sa na ten film dá pozerať.

Vo svojej tvorbe ste mali veľa športových námetov. Napísali ste scenár Okresného přeboru o futbalistoch, scenár filmu Bajkeři, Padesátka je o päťdesiatničkách, ktoré zvádza mladík pri súťaži Jizerská padesátka, ste spoluautorom televízneho filmu Správnej dres a hokejový motív je aj v divadelnej hre Zakázané uvoľnenie. Máte rád šport?

Pár vecí zo športu som urobil a producenti, keď mali športový nápad, sa na mňa obrátili. Ale v komédii Cez prsty športová línia nie je tá najdôležitejšia.

Dôležitejšia je láska. Máte rád túto tému? Na čo sa rád pozeráte vy?

Keď si potrebujem odpočinúť, tak práve pri dobrej romantickej komédii typu Láska nebeská. Na tú sa na Vianoce niekde na horách rád pozriem. Keď je romantická veselohra dobre urobená, je to môj obľúbený odpočinkový žáner. Už som niečo podobné robil s Vojtěchom Dykom a jeho ženou Tatianou Vilhelmovou, takže občas sa k tomuto žánru dostanem, ale dívam sa aj na iné. No najčastejšie sa dostanem k futbalu.

Ako sa cítite na Slovensku?

Mám tu pracovné väzby, mám tu aj prenajatý byt. Pomáham s projektom. Mám to tu rád. Vždy boli na Slovensku pekné dievčatá, ľudia tu majú radi Čechov a ja mám rád Slovákov. Keď hovorím po slovensky, všetci sa mi smejú, ale kladnejší ten vzťah už byť nemôže.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Petr Kolečko #Cez prsty
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku