Jiří Hálek, vlastným menom Hugo Frischmann, sa narodil v Prahe roku 1930, vyštudoval pražskú divadelnú fakultu DAMU a pred kamery sa prvýkrát postavil v roku 1948.
„Vo filme začal hrať v druhej polovici 60. rokov, a pretože mal rád absurdný humor, grotesknú nadsázku a iróniu, i jeho roly boli s absurdnými zápletkami,“ pripomína Česká televízia v profile umelca na svojom webovom portáli.
Od 60. rokov pôsobil v známom pražskom divadle Činoherný klub, na ktorého scéne strávil takmer štyri desaťročia. Okrem toho stvárnil množstvo, prevažne vedľajších, komediálne ladených úloh vo filmoch a televíznych seriáloch a inscenáciách, nakrútených najmä v 70. a 80. rokoch.
V jeho rozsiahlej hereckej filmografii figurujú aj známe snímky ako Ostro sledované vlaky (1966), Spalovač mrtvol (1968), Marečku, podejte mi pero (1978), Vrchní Prchni (1980), Jak svět přichází o básníky (1982), Tři veteráni (1983), Faunovo velmi pozdní odpoledne (1983) a Výbuch bude v pět (1984).
Jeho filmografiu zavŕšilo účinkovanie v seriáli Černá sanitka z roku 2008, s divadelnou kariérou v Činohernom klube sa rozlúčil už v roku 2002. Hálkovou manželkou bola scenáristka Irena Charvátová, ktorá zomrela pred 12 rokmi.
V roku 2001 získal Jiří Hálek cenu Senior Prix, ktorú každoročne udeľuje Nadácia Život umelca.
Herec Jiří Hálek (vl. jm. Hugo Frischmann)
Narodil sa v roku 1930 v Prahe. Umelecké sklony mal už od detstva. Študoval na DAMU, kde ho pedagogicky viedli herci Božena Půlpánová, Josef Pehr alebo Miloš Nedbal. V tom čase už mal za sebou filmový debut v krátkometrážnej snímke Križovatka života (1948).
Po skončení školy odišiel v roku 1953 na ostravskú divadelnú scénu, počas vojny slúžil povinnú vojenskú službu v armádnom zbore Víťazné krídla. Po vojne pôsobil v divadle v Mladej Boleslavy, na prelome 50. a 60. rokov nastúpil do Paravanu, pražského divadla malých foriem.
Od roku 1965 bol členom pražského Činoherného klubu, kde účinkoval v mnohých úlohách.
Vzhľadom na svoju menšiu postavu a trocha kabaretný vzhľad hral na stiebornom plátne až na výnimky vedľajšie roly rôznych prišliapnutých, submisívnych, komických alebo naopak rozčertených chlapíkov v zamestnaniach úradníkov, železničiarov, čašníkov, požiarnikov, správcov, učiteľov, riaditeľov, právnikov, starostov alebo papalášov. Napriek tomu si zahral aj niekoľko hlavných úloh.
V roku 1966 debutoval v mikroúlohe v oscarovem snímke Ostro sledované vlaky režiséra Jiřího Menzela, o rok neskôr ho bolo viac vidieť vo sfilmovanej divadelnej hre Pension pre slobodných pánov (1967). Jednu z hlavných úloh vojaka Slima Rozdena si zahral v Krejčíkovom filme Piknik (1967), aj v krátkometrážnych filmoch Záhrada (1968), Eduard a boh a Nepozvaný hosť (oba 1969).
V sedemdesiatych rokoch stvárnil jednu z hlavných úloh, narkomana Čabana v jednej z poviedok filmu Motív pre vraždu vraždu (1974). Účinkoval tiež v mnohých TV inscenáciách a filmoch komédiách.
Diváci si ho pamätajú z filmu Marečku, podejte mi pero (1976), kde sa predstavil v úlohe riaditeľa školy, neskôr z filmov Vrchní prchni (1980), Jako zajíci (1981), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Jak svět přichází o básníky (1982), Tři veteráni (1983) a ďalších.
Väčšiu úlohu získal v známom filme Věry Chytilovej Faunovo velmi pozdní odpoledne (1983), v tom istom roku exceloval v TV inscenícii Dlouhý čas loučení. S manelkou, scenáristkou Irenou Charvátovou sa zoznámili pri filme Vladimíra Drhu Mezek (1985), kde hral hlavnú postavu vychovávateľa v učilišti.
V 80. rokoch sa Hálek pomerne často objavoval v televíznych inscenáciách a seriáloch; vo filme účinkoval v dráme Dobří holubi se vracejí (1988), pre televíziu nakrúcal aj v 90. rokoch.
V roku 2001 získal Jiří Hálek cenu Senior Prix, ktorú každoročne udeľuje Nadácia Život umelca. Zdroj: Česká televize