Zhodujú sa na tom predstavitelia Združenia prevádzkovateľov a pracovníkov kín SR (ZPPK), Únie filmových distribútorov (ÚFD) aj Audiovizuálneho fondu (AVF). Jedna strana kritizuje, že fond a ministerstvo kultúry nedávajú na digitalizáciu dostatok peňazí. Druhá strana hovorí, že kiná nie sú dobre pripravené. Tie jednosálové budú zrejme zanikať po desiatkach.
V rokoch 2010 a 2011 podporil Audiovizuálny fond 23 žiadostí o digitalizáciu celkovou sumou 685-tisíc eur. V nej je zahrnutý aj účelový príspevok ministerstva kultúry (340-tisíc eur), ktorý fond dostal v decembri minulého roka. Z podporených kín je osemnásť jednosálových. Niektorým sa však podarilo zariadiť digitalizáciu aj bez podpory AVF, ako to bolo v Stupave, Martine či Ružomberku. Na Slovensku je pritom približne 150 jednosálových kín.
Najprv náklady, potom výhody
Digitalizácia zjednodušuje distribúciu filmov, uľahčuje prístup kín k premiérovým titulom a skvalitňuje projekcie. Vyžaduje si však vysoké vstupné náklady. Audiovizuálny fond pritom neposkytuje žiadateľom plnú sumu na digitalizáciu. Jednosálové kiná sú pre fond prioritou, ich priemerná podpora je okolo 33-tisíc eur. Dotácia z fondu slúži len na nákup vymedzeného zariadenia, ktoré stojí približne 75-tisíc eur, a AVF z toho môže pokryť maximálne polovicu. Zvyšok treba zaplatiť z iných zdrojov. Ak chce kino premietať aj filmy v 3D formáte, zabezpečiť kvalitnú zvukovú aparatúru či nové plátno, náklady mu ešte stúpnu.
Je preto dôležité, ako sa k otázke digitalizácie stavajú miestne samosprávy. Či mesto alebo obec dokážu v rozpočte nájsť peniaze na záchranu a modernizáciu svojho kina. To zdôrazňuje riaditeľ AVF Martin Šmatlák, ktorý hovorí, že ak by mal fond zvládnuť podporu digitalizácie všetkých jednosálových kín sám, prekročilo by to jeho celkový ročný rozpočet. „V takom prípade by dva roky okrem kín nemohol podporiť žiaden iný projekt,“ ozrejmil Šmatlák.
Viac kinám, menej filmárom?
Predsedníčka Združenia prevádzkovateľov a pracovníkov kín SR Mária Pichnarčíková si však myslí, že fond by mal dočasne obmedziť dotácie v iných programoch (ktoré sa týkajú napríklad produkcie a distribúcie filmov) a zvýšiť objem peňazí na digitalizáciu kín. Uviedla to v listoch zaslaných ministrovi kultúry Danielovi Krajcerovi. S návrhom, aby fond upravil prerozdeľovanie peňazí v prospech kinárov, súhlasí aj predseda Únie filmových distribútorov Ivan Sollár. Šmatlák pre Pravdu odpovedal, že ak fond dostane od zástupcov kín oficiálne podnety na úpravy podporného systému alebo námietky, že pravidlá AVF pre digitalizáciu kín sú príliš prísne, bude sa nimi zaoberať. Zatiaľ vraj také nedostal.
Riaditeľ AVF pritom skonštatoval, že „hoci sa v priebehu rokov 2010 – 2011 miera pripravenosti jednosálových kín na digitalizáciu citeľne zvýšila, z počtu a kvality doručených žiadostí vyplýva, že podať žiadosť na podporu digitalizácie bola doteraz schopná len necelá pätina zo všetkých jednosálových kín na Slovensku“. Väčšinu z nich fond aj podporil. Šmatlák zároveň obhajuje povinnosť spolufinancovania, na ktorom sa žiadateľ musí podieľať prinajmenšom 50-percentným podielom. „Povinné spolufinancovanie je určené na 50 percent najmä preto, že ide o investície do majetku prijímateľa dotácie a aj preto, lebo jedným z výsledkov digitalizácie je zvýšenie programového potenciálu, diváckej návštevnosti a tržieb príslušného kina,“ uviedol Martin Šmatlák.
Predsedníčka Združenia prevádzkovateľov a pracovníkov kín SR Mária Pichnarčíková však namieta, že pre miestne samosprávy je vykrytie zvyšnej sumy potrebnej na digitalizáciu priveľká záťaž. Spolu s Ivanom Sollárom zároveň pripomína, že kiná sú ochudobnené o časť príjmov z projektu Kultúrne poukazy, ktorý iniciuje ministerstvo kultúry a týka sa školských predstavení. Tie peniaze by im pritom mohli pomôcť aj pri rekonštrukcii kina.
Čo príde
Na podporu digitalizácie v roku 2012 vyčlenil AVF predbežne 270-tisíc eur, čo by pri súčasných dotáciách na jednu žiadosť znamenalo, že tento rok sa podpory dočká asi deväť kín. Martin Šmatlák však dodal, že ak fond dostane vyšší počet kvalitných žiadostí na digitalizáciu kín, bude uvažovať o upravení spomínanej sumy. Pri týchto žiadostiach sa pritom hodnotí, ako je kino pripravené na digitalizáciu z technologického (zvukové vybavenie, plátno, sedadlá, vzduchotechnika), programového (dlhodobo dosahované výsledky, divácky potenciál, počet predstavení) aj finančného hľadiska. V tomto smere sú znevýhodnené malé a zastarané kiná s nízkym počtom projekcií.
ZPPK a ÚFD vytvorili zoznam 55 jednosálových kín, ktoré by podľa nich mali byť digitalizované čo najskôr. Sollár tvrdí, že na Slovensku vyprší čas pre 35 mm kópie do konca tohto roka a kiná, ktoré neprešli digitalizáciou, sa dostanú do núdze. To môže viesť až k ich zániku. Sollár odhaduje, že v lepšom prípade by ich mohlo zostať asi 80 až sto.
Najnovším príkladom zdigitalizovaného jednosálového kina je malacký Záhoran. Tomuto kinu sa to podarilo vďaka príspevkom z AVF, od Bratislavského samosprávneho kraja, z rozpočtu mesta a od sponzorov.
