Možno to mnohí tak nevnímali, ale pre vás to bol rok dobrých správ, aspoň vďaka vášmu projektu…
Samozrejme si uvedomujem že to bol objektívne najnáročnejší rok v novodobej histórii, avšak ja som sa napriek všetkým okolnostiam snažil vytiahnuť tých pár pekných momentov, ktoré sa diali v pozadí.
Počas pandémie vraj zlá nálada doľahla aj na vás. Z čoho ste mali najväčšie obavy?
Asi tak ako každý aj ja som mal obavy z toho, ako dlho potrvá tento stav, ako dlho neuvidím kamarátov a kolegov, či zvládnem byť tak dlho zatvorený doma. Musel som si skrátka nájsť rozptýlenie, niečo čo ma poteší, nadchne a inšpiruje. A tak som začal aktívne hľadať tie dobré veci či úsmevné gestá, ktoré sa na svete stále dejú.
S projektom ste strávili nejaký čas aj v žilinskej Synagóge, kde vás počas pandémie prichýlili. O čo išlo? Poskytli vám tam lepšie podmienky na prácu, ako keby ste pracovali z domu?
Áno, minulý rok som strávil niekoľko mesiacov na rezidencii v Novej Synagóge v Žiline, kde mi títo milí ľudia poskytli priestor a čas na výrobu prvých ilustrácií. Mal som tak možnosť každý deň vyjsť z domu a presunúť sa do ateliéru, čo už bolo samo osebe veľmi príjemné. V závere mojej rezidencie sme vyrobené ilustrácie a obrazy vystavili na spoločnej výstave s Čiernymi dierami, ktoré prezentovali svojich 209 grafík.
Ako sa k vám dostávajú dobré správy? Dávali vám avíza aj ľudia z vášho okolia?
Dobré správy nachádzam v médiách, správach, niektoré mi posielajú známi a kamaráti, niektoré odpočujem z obyčajných rozhovorov, a jednej alebo dvoch som bol aj svedkom.
Zlé správy sa šíria rýchlejšie ako tie dobré. Čím to podľa vás je?
Je prirodzené, že médiá reportujú viac o senzačných, dramatických či negatívnych udalostiach, ktoré zasiahnu pozornosť čitateľov oveľa priamejšie a rýchlejšie, pôsobia na ich primárne pudy a vzbudzujú v nich vášne. Problém nie je ani tak v ich charaktere, ako v ich množstve. Ak budeme permanentne preferovať a konzumovať najmä negatívne správy, niet divu, že čoskoro nadobudneme pocit, že svet sa rúti do záhuby a zajtrajšok bude horší než včerajšok. Nemusíme sa na svet pozerať cez ružové okuliare, ani vidieť za každých okolností poloprázdny pohár ako poloplný. Ide o videnie ozajstnej reality, ktorá je v kolobehu negatívneho spravodajstva (z dôvodu jeho povahy) zakrytá.
Na StartLabe je spustená zbierka na podporu vydania knihy. Prečo ste zvolili túto formu?
S Peťom Michalíkom z vydavateľstva Monokel sme sa rozhodli priniesť knižku medzi ľudí ešte predtým, než bude hotová, a dať ľuďom možnosť byť jej súčasťou, prispieť do nej nápadmi, príbehmi a dobrými správami z ich okolia. Vyhodnotili sme, že StartLab je pre tento účel najvhodnejšia platforma.
Po skončení kampane, ktorá sa končí o pár dní, budete posielať príbehy mailom ešte pred vydaním knihy. To je zaujímavá myšlienka.
Rozhodli sme sa, že ako gesto vďaky za to, že ľudia podporili kampaň kúpou knižky, ich každý týždeň potešíme novou ilustrovanou správou zo sveta, o ktorej budú môcť povedať svojim známym a šíriť okolo seba pozitívnu náladu.
Foto: Archív Martina Smatanu
Vyzývate ľudí, aby vám posielali pozitívne príbehy. Stihnete ich ešte spracovať?
Áno, príbehy do knižky zbierame priebežne a stále nám ich ešte pár chýba do uzatvorenia knižky. Takže ak ste boli aj vy svedkami takýchto pozitívnych udalostí, môžete mi o nich napísať na martin@rokdobrychsprav.sk a ktovie, možno sa aj váš príbeh ocitne v knižke. Knižku spolu s ďalšími odmenami ľuďom doručíme tak, aby nimi mohli potešiť blízkych pod stromček.
Čo hovoríte na to, že optimisti sú iba zle informovaní pesimisti? Vy si kde hľadáte zdroje dobrej nálady?
Nemyslím si, že je to pravda. Na svete je určite veľa problémov, potrebujeme o nich vedieť a potrebujeme ich riešiť. Trápi nás terorizmus, globálna zmena klímy, znečistenie podzemných vôd, kradnutie identít na internete, strata súkromia, deštrukcia koralových útesov, úhyn včiel, časté záplavy, znečistenie nadmernou výrobou plastov a mnoho ďalších. Lenže tieto správy netvoria celý svet a celú realitu. Ak v médiách čítame a pozeráme najmä takéto správy, získavame značne skreslený pohľad o svete, skomprimovaný do negatívnych udalostí, kvôli ktorým nemôžeme vidieť, že svet sa zlepšuje.
Hovoríte o sebe, že neviete kresliť, bližšie vám je vyrábanie postavičiek a zvieratiek z textilu. Ťažko tomu uveriť… Kedy a ako ste prišli na to, že inklinujete k textilným ilustráciám?
Asi pred tromi-štyrmi rokmi, keď som pripravoval scény do môjho animovaného filmu Šarkan. Skoro celé prostredie je vyrobené z látok a oblečenia, ktoré som zrecykloval namiesto vyhodenia. Uvedomil som si že textil je skvelý materiál, tak na animáciu, ako na ilustráciu. Pri animácii sa dá pohybovať s jeho štruktúrou, vlasmi, a vzniká tak veľmi pekný pohyb. Keď budú ilustrácie do knižky hotové, možno z nich vznikne aj krátka animácia.
Váš animovaný film Šarkan, ktorý získal viac ako 50 ocenení, teraz môžu ľudia spoznať aj vďaka tomu, že ho prídete premietnuť a porozprávať o ňom aj k nim domov. To je zaujímavý prístup k budovaniu publika.
Áno, keby si chcel niekto pozrieť film v pohodlí svojho domova, prípadne ho pustiť deckám v škole či kolegom v práci, rád ho prídem osobne premietnuť a povedať pár slov o tom, ako prebiehal celý proces prípravy a výroby.
Ponúkate aj možnosť vytvoriť si svoje vlastné postavičky na workshope. Dá sa to iba v Bratislave alebo plánujete aj niečo ďalšie?
Workshop zatiaľ plánujeme robiť v bratislavskej Oáze v Starej tržnici, ale ak by bol o túto aktivitu záujem, myslím že by sme radi prišli aj do iného mesta.
