O vás je známe, že rada ľudí rozosmievate. Čo najviac rozosmeje vás?
Úplné „blbiny“. Mám rada, keď sú vo filme situácie načasované a keď sa dôjde k nejakej pointe – aj keď aj tá môže byť nejaká „blbina“. A, samozrejme, mám rada veci, čo robí môj otec a môj brat.
Aká je vaša postava v tomto filme?
Hrám kardiologičku, nie je to veľká úloha, ale ovplyvňuje dej a mne sedí. A tiež si prežije svoj ľúbostný mikropríbeh.
Čítajte viac Jedna lož a lietaš v tom. Nová komédia s Kristínou Svarinskou a Kryštofom Hádkom nesklame
Témou filmu je klamstvo, do ktorého sa hrdinovia postupne zamotávajú. Stalo sa aj vám už niečo podobné?
Stalo, keď som na vysvedčení dostala tri trojky a dve dvojky a povedala som to naopak. Len som to otočila a nikto si nič nevšimol.
Mohli ste sa vyhovoriť, že tá jedna trojka bola z matematiky. Pri vašej nedávnej úlohe vo filme Ruce v záruce však nepotrebujete ani veľa slov, máte priestor hrať viac telom. Pohybové herectvo ste aj vyštudovali, bola to pre vás príjemná rola?
Bolo to zábavné, ale okrem toho, že sa rada pohybujem rôznym spôsobom, som aj veľmi netrpezlivá. A v tomto filme som mala obe ruky znehybnené a musela všetko nechať na kostymérkach a na maskérkach. To bola pre mňa veľká škola. Vtedy som si uvedomila, aká som hrozná, keď im vždy do toho zasahujem. Zvládnu to predsa samy! Rada by som používala „trup svojho umu“ oveľa viac. Pri tomto filme ma ešte potešilo, že som sa po čase stretla s kolegom Jirkom Vejdělkom a jeden deň som bola na pľaci sama, to sa mi ešte nestalo.
Pozrite si sn ímky z komédie Lieta v tom
V divadle však máte svoju vlastnú monodrámu, napísali ste si ju, účinkujete v nej aj sama seba riadite. Čo vás baví na tom, keď ste na javisku sama a nedá sa za nikoho a za nič schovať?
Ste tam sama za seba, nikomu to neskazíte a nikto to neskazí vám. Za všetko si môžete sama. Partnerom je iba divák, s ktorým komunikujete. A to je svojím spôsobom úľava: keď bude hanba, bude iba moja! Teraz hrám zhodou okolností dve monodrámy a v jednej je na javisku tiež vynikajúci, ale málo známy herec Jiří Zeman a už sa z toho pomaly stáva dialóg. Navyše tam hrá aj pes, takže sama na javisku nie som. V monodráme s názvom Tak já letím hrám veľmi urozprávanú pani – „nasadnem“ a neviem, kedy skončím. Veľmi ma to baví, ale otec vedel improvizovať aj vo veršoch, tam nedosahujem.
Niekde ste povedali, že slovom až tak nevládnete a tu ich máte až príliš – tak ako je to s vami?
Teraz už ani neviem, všetko sa to nejako namiešalo, ale tiež je tam pohybová štylizácia, nie je to „vážne“.
S otcom účinkujete vo vianočnej rozprávke – bol pre vás v detstve rozprávkovým kráľom? Čo ste na ňom obdivovali?
Obdivujem ho doteraz.
Vo vašej širokej rodine sa často používa slovo nevlastný či nevlastná – brat, sestra, sesternica… Čo cítite v polívkovskej rodine ako vlastné?
My to o sebe nehovoríme, skôr tak o nás hovoria iní. Ani to tak necítime. Podarilo sa nám, že sa máme všetci radi.
K herectvu vás vraj nepriviedol ani tak otec, ale vaša babička, členka Národného divadla. Je to tak?
Vlastne obaja. Najviac ma bavilo otcovo divadlo, tie predstavenia boli pre mňa magické. V Šaškovi a královnej som dvakrát hrala bábku a otec hovoril, že to ja som zariadila, aby sa to celé podarilo. Mala som vtedy šesť rokov. Takže dôvodom je otec, ale keď som sa rozhodovala, zavážilo slovo babičky. Učila v dramatickom krúžku, bola pomerne ostrá a nikomu by nevravela, že je šikovný, keby nebol. Keď ona povedala, že by som mala herectvo skúsiť, otec s mamou sa neodvážili odporovať. Dovtedy pochybovali, či je to dobrý nápad, pretože som citlivá. Babička však žiadne milosrdné lži nepoužívala – ako v tomto aktuálnom filme, a jej autorita zabrala.
V divadle účinkujete aj v predstavení Slávy dcery, kde sa štyri dospelé ženy vyrovnávajú s veľkým menom svojho otca. Bolo známe meno príťažou alebo darom?
Hráme to v divadle La Fabrika, hru napísala Natálka Kocábová, režíruje a hrá tam Vanda Hybnerová spolu s Bárou Lukešovou a Majou Štípkovou. Mňa oslovili zrejme preto, že to máme v rodine podobné. Slávy dcery mám veľmi rada, ale v niečom sú nášmu rodinnému príbehu podobné a v niečom vôbec nie. Nejde tam ani tak o otcovu slávu, ako skôr o to, že otec bol v živote tých postáv neprítomný.
V čom si ešte zahráte najbližšie, okrem spomínanej rozprávky?
V novom filme Jedeme na teambuilding, premiéra bude 11. januára.
