Možno si aj niečo kolektívne dešifrovali, lebo rozprávka nie je jednoduchá, aspoň v začiatkoch. Kliatba, ktorú na pannu Júliu uvalila krutá teta, bola veľmi rafinovaná – doteraz vlastne presne neviem, ako fungovala a kde vlastne panna Júlia bola, keď nebola práve na svete.
Do rodného kraja sa mohla vrátiť raz za sto rokov a splnením určitých podmienok pri manipulácii s dukátmi sa mohla zbaviť tetinej mágie a žiť ako človek. Rodinný konflikt vyplýval z toho, že jedna vetva si žila v bohatstve na zámku (odtiaľ bola Júlia), druhá vetva schudobnela a mala zálusk na majetok príbuzných. Chcela to dosiahnuť svadbou tetinho nemožného syna s perfektnou sebavedomou Júliou. Júlia sa vzoprela, ale čary sú čary. Svadbe sa síce vyhla, ale vyparila sa, a majetok jej rodiny si užívala hnusná tetuška.
Čítajte viac Našlo Slovensko nový mužský idol vo vianočnej rozprávke? Hrdina Troch zlatých dukátov hrával futbal, na obrazovke neohúril len svalmi
Stalo sa to dávno, v 16. storočí a my sa vo filme s Júliou stretávame v storočí devätnástom, keď sa už svet celkom zmenil, začínajú technické aj sociálne revolúcie. Júlia len kuká. Našťastie, stretne pastiera, ktorý je aj vynálezcom a tento Juraj nepadne na zadok ani pred princeznou ani pred miestnou bohatou zvodkyňou. Láka ho Amerika, myšlienky má celkom niekde inde. Na rozdiel od podobných postáv z rozprávok je dosť imúnny voči ženským vnadám, ale – napokon predsa podľahne. Očarí ho však najmä osobnosť Júlie.
Pekný párik
Každá poriadna rozprávka má mať aj nejaký pekný pár. V Troch zlatých dukátoch dostal priestor najmä Ladislav Bédi. Jeho postava má priestor hrať určitý charakter, je sebavedomý, vtipný, dostáva sa do situácií, ktoré musí riešiť. Musí sa pred zrakmi dediny zbaviť napríklad dotieravej nápadníčky alebo jednať s pannou Júliou, ktorá je zo všetkého vyjavená, keďže ona na svete väčšinou neexistuje a ten sa zatiaľ vyvíja.
Táto linka príbehu dáva podnety na humor. Dáva priestor aj na predvedenie prvých technických a elektrických vynálezov. Tu sa asi pobavia všetci diváci, lebo čudo je najmä vozidlo, pripomínajúce kostru auta, ale aj osvetlenie salaša, ktoré si skonštruoval pastier Juraj sám! Tento mladík vyvoláva teda sympatie činmi aj zjavom. Spolu s Júliou (Katarína Krajčovičová) vytvárajú celkom pekný párik, ktorý môže inšpirovať, ako to už vo filmových rozprávkach býva. Však to vidíme na Libuške Šafránkovej a Pavlovi Trávničkovi, stále sú hitom Vianoc. Nestačí však iba pôvab hercov – celý film musí byť dobrý a musí mať veľké šťastie, aby sa stal nesmrteľným.
Čítajte viac Vieme, aká bude nová vianočná rozprávka! Volá sa Tri zlaté dukáty
Smrť vstúpila do hry
V prípade Troch zlatých dukátov to bolo presne naopak. Pôvodne mal túto rozprávku nakrúcať režisér Stanislav Párnický, ale nečakane zomrel. Iste mal všetko premyslené a iste sa na nakrúcanie tešil. Však rôzne moderné prvky v deji sľubovali, že bude môcť ponúknuť niečo nové, netradičné v tradičnom. Po Párnického náhlej smrti „zdedila“ realizáciu filmu Mariana Čengel Solčanská (je režisérkou a so Zuzanou Líškovou aj scenáristkou), ktorá je Párnického úspešnou žiačkou, mohla teda citlivo nadviazať na Párnického plány a predstavy.
Čítajte viac Nová rozprávka pod stromček: Čo prinesú Tri zlaté dukáty? Pozrite si snímky
No nie je ľahké realizovať projekt, ktorý odnosil v srdci niekto iný. Pri všetkej úcte k výkonu režisérky je z filmu cítiť, že nadväzovala. Niektoré pasáže filmu neboli vyplnené plnohodnotnými detailmi, ktoré si tam asi režisér predstavoval. Najmä v prvej časti dej spomaľovali banálne výjavy z prírody či len vysvetľujúce dialógy. Skrátka – divák mal čas naložiť si na tanierik zákusok, čo na Vianoce neprekáža, ale lepšie by bolo mať oči k obrazovke prilepené.
Foto: RTVS
Filigránske postavičky
Úspech rozprávok často spočíva v originálnosti vedľajších postáv. V takejto matérii sa môžu tvorcovia vyblázniť a vytvoriť nezabudnuteľné filigránske figúrky – vzhľadom aj výrokmi. V Troch zlatých dukátoch sa to v niektorých prípadoch podarilo, ale väčšinou títo rozprávkoví ľudkovia splývali. Príčina je zrejme už v scenári – literárne východiská filmov nebývajú v dnešných časoch dostatočne prepracované a rýchlosť realizácie neposkytuje priestor k situačnému humoru na mieste, čiže na pľaci. Aj tak sa však vydaril napríklad Hrčkov dedinský učiteľ, rebel, alebo Čvančarovej gazdiná či Vajdov pán veľkomožný, alebo aj rodinka miestneho krčmára.
Príliš krásny črpák
Trocha ma prekvapil pozdrav školákov, ktorí zdravili vzducholoď pozdravom ahoj a šokoval ma črpák, z ktorého u pastiera na salaši dosť nemotorne pila panna Júlia. Neviem, či sa vtedy také používali, ale príliš dobre ho poznám tuším z ÚĽUVU. Nič to, starý svet sa nedá vytvoriť „aj s chlpami“, hlavné je, že pre malého diváka sú tam aspoň jeho náznaky a najmä, že sú vo filme naznačené strety starého s novým.
Pôvabné je, že dnes, keď sa slovenskému vidieku vyčíta, že je brzdou pokroku, vo filme je dedina na piedestáli a chalan zo salaša je osvietený a priebojný. Rozumie svetu, chce ho spoznať, vyznáva tradičné hodnoty a nemá žiadne komplexy. Sympatický hrdina inšpiruje a dobre prezentuje vidiek. Rozprávka Tri zlaté dukáty zanecháva príjemný pocit z dobrého konca, ale aj otázky. To asi Párnický tiež chcel a režisérka jeho odkaz naplnila. A deťom sa asi bude páčiť aj Jurajov psík. Aj zvieratká patria do dobrej rozprávky. Tu už namiesto koní je bicykel, ktorý výborne vyjadril zámer i náladu projektu. Hudbu k filmu zložila skladateľka Ľubica Čekovská, ktorá spolupracovala s Čengel Solčanskou aj na jej vlaňajšej rozprávke Zakliata jaskyňa.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky
Tri zlaté dukáty/ Slovensko, Česko 2023 / r. Mariana Čengel Solčanská, h. Katarína Krajčovičová, Ladislav Bédi, Lesana Krausková, Marián Labuda ml., Zuzana Norisová, Peter Kadlečík, Juraj Hrčka, Michal Isteník, Jitka Čvančarová, Jozef Vajda, Ondrej Kovaľ, Jana Hubinská
