Výtvarník považoval tento obraz za jeden z najvýznamnejších zo svojej dielne," povedal riaditeľ múzea Pavol Mešťan.
Weil sa vystavenia nedožil, zomrel vo februári 2009. „Krátko pred smrťou odkázal obraz nášmu múzeu. Bol to človek, ktorý vždy s hrdosťou rozprával, že pochádza zo Slovenska,“ poznamenal Mešťan.
Obraz zachytáva skutočnú udalosť. „Weil namaľoval seba, ako po vojne v roku 1945 vkročil do nitrianskej synagógy, v ktorej uvidel tisíce kníh, čo zostali po Židoch,“ vysvetlil riaditeľ múzea. Weil mal šťastie, ako jeden z mála prežil holokaust. Pohľad na obrovské množstvo literatúry v ňom znásobil strašný pocit z vojnových čias. „Pozeral sa ne s vedomím, že sú pred ním knihy, ktoré už nenájdu svojich majiteľov. Symbolizujú stovky židovských životov z Nitry a okolia mesta, ktoré vyhasli v koncentrákoch,“ zdôraznil Mešťan, ktorému Weil objasnil, čo ho motivovalo namaľovať tento obraz.
Weil v roku 1947 emigroval z povojnového Československa. Celý ďalší život strávil v Izraeli, až do smrti v kibuci Haogen. „Nielenže hrdo spomínal na svoju rodnú krajinu, ale stále krásne rozprával a písal po slovensky. Jeho slovenčina bola bezchybná, bez prízvuku,“ podotkol Mešťan.
V novej domovine patril Weil medzi špičkových umelcov. Ilustrovanie kníh bolo len kúskom jeho bohatej tvorby. „Vytvoril výzdobu hlavnej brány izraelského parlamentu,“ píše o ňom webová stránka zákonodarného zboru v Jeruzaleme. Weil bol tiež autorom reprezentačného vstupu – dverí – do rezidencie izraelského prezidenta. Na umeleckom konte má aj keramické obklady múrov vo Veľkej synagóge v Tel Avive. V zahraničí nesú Weilov rukopis drevené panely v Kennedyho centre vo Washingtone.