Komorná výstava zachytáva cez najvýznamnejšie diela míľniky umeleckej dráhy Františka Studeného. Pražské obdobie, kde študoval. Tvorivú etapu, keď pôsobil na gymnáziu v Tisovci ako profesor kreslenia a zemepisu. Po druhej svetovej vojne sa vybral do Paríža. Keď tam vystavoval s mladými výtvarníkmi Československa, nadchol svojimi obrazmi aj francúzske publikum. A napokon zaznamenáva aj jeho bratislavské obdobie, kde žil od roku 1946 až do smrti v decembri 1980.
Do Prahy na bicykli
Rodák z Novej Vsi nad Žitavou pri Nitre chcel študovať na Akadémii výtvarných umení v Prahe. „Nepodarilo sa mu to, lebo ako vyslovene chudobný študent sa vybral do Prahy na bicykli. O dva dni, bohužiaľ, zmeškal prijímacie pohovory na AMU. Poradili mu však, že má možnosť dostať sa na České vysoké učení technické na kresbu a maľbu, kde potom študoval u Cyrila Boudu a Blažíčka,“ spomenula kurátorka výstavy Katarína Kišová.
V Prahe zostal aj po absolvovaní štúdií v roku 1937. V meste, v ktorom boli bohaté zbierky francúzskeho moderného umenia, spoznal aj kubizmus. Odvtedy sa s ním vo svojej tvorbe neprestajne konfrontoval.
Mesto vysokoškolských štúdií opustil nedlho po začiatku druhej svetovej vojny. Nový domov našiel v Tisovci. Venoval sa kresbe, v ktorej rozvíjal figurálne motívy. Čiernymi líniami v nich rozpráva o smútku, chudobe a biede, ktoré príliš dôverne spoznal v detstve a mladosti. Kresby Františka Studeného sú aj dnes pre mnohých objavom, ako sa ukázalo predvčerom na vernisáži. Pritom bol vynikajúci kresliar, ktorý kreslil celý život – nielen sociálne témy, ale aj dôverné obrázky z rodinného života.
Obľúbený žáner – zátišie
Výstave dominujú zátišia. Neveľké obrázky, osvetľujúce intimitu domova. „Nikdy nerobil veľké maľby. Zátišiam sa začal dominantne venovať v Tisovci. Bolo to počas vojny, obrazy boli rozmerovo menšie, lebo nemal ateliér. Robil len v jednej izbe, v druhej žil s rodinou. Už vtedy mal tri deti,“ vysvetlila Katarína Kišová.
Zátišia maľoval František Studený do konca života. Namiesto zemiakov maľoval pomaranče. A ryby, najmä údenáče a makrely. Už ako chudobného chlapca ho očaril obrázok červenej a zlatej rybky na odhodenej sardinkovej škatuľke.
„Údenáče si chodil kupovať. Doslova týral predavačky, ale už ho poznali. Ryba nesmela mať polámaný chvostík, musela mať krásne očko, jednoducho museli byť tvarovo dokonalé. Veľmi dlho ich mal potom na papieri na šachovom stolíku a slúžili mu ako model. Išiel po výraze a výtvarnej formálnej stránke. Farebná pasta, energický ťah štetca – to bolo preňho charakteristické. Nešlo mu o zachytenie reality, aby bola jasná a čitateľná,“ povedala kurátorka.
Do ateliéru prichádzal ráno, končil so západom slnka. Mal svoje rituály a neuveriteľne prísny režim. „Bol neuveriteľne pracovitý. Okolo seba mal v ateliéri kvantá obrazov, vždy tam však mal neuveriteľný poriadok. Rád opakoval, že dobré umenie sa môže robiť len v peknom prostredí,“ dodala Katarína Kišová.
Výstava Františka Studeného ponúka vzácnu príležitosť stretnúť sa s tvorbou zaujímavého maliara, ktorý nerád vystavoval. Výstavu totiž považoval za vyrušenie z práce a zbytočný stres. Dialóg s tichým svetom „výrečných“ obrazov a kresieb ponúka Galéria mesta Bratislavy do 3. júla.
