Stavba Guggenheimovho múzea v Abú Zabí je na pláne už od roku 2006. Prvých návštevníkov by mala budova na prvý pohľad pripomínajúca kôpku nesúrodých geometrických objektov privítať v roku 2013. Celkovo bude mať najväčšia pobočka múzea, ktoré sídli aj v New Yorku, Benátkach, Berlíne a Bilbau, až 30-tisíc štvorcových metrov. Takmer polovica bude patriť samotným výstavným priestorom, usporiadané budú do štyroch poschodí.
„Pri vytváraní dizajnu múzea v Abú Zabí sme mohli zvažovať aj možnosti, ktoré by pri stavbe v Spojených štátoch či Európe neprichádzali do úvahy,“ píše na oficiálnej webstránke Guggenheimu renomovaný architekt Frank Gehry, tvorca návrhu budovy. Od začiatku vraj bolo jasné, že by malo ísť o niečo celkom jedinečné. Určitý ráz stavby podmieňovali aj atribúty lokality, v ktorej sa stavba realizuje. Je to piesočnatý polostrov obkolesený teplými vodami Perzského zálivu.
Nie každý sa však o megastavbe vyjadruje tak vzletne ako Gehry. V marci sa medzinárodná skupina 130 umelcov na čele s libanonským výtvarníkom Walidom Raadom postavila na odpor spôsobu, akým sa na stavbe v hodnote 800 miliónov dolárov (vyše 555 miliónov eur) zaobchádza s robotníkmi. Podľa správy organizácie Human Rights Watch, ktorej záujem umelci pritiahli, sa na Ostrove radosti skutočne porušujú ľudské práva. Robotníci sú zväčša chudobní migranti, dostávajú biednu almužnu a neraz sú u zamestnávateľa aj zadlžení, čo im bráni prácu opustiť.
V posledných mesiacoch dotknuté a zahanbené vedenie Guggenheimu zastúpené riaditeľkou Nancy Spectorovou urputne vyjednávalo s protestujúcimi umelcami aj zainteresovanými organizáciami a údajne urobilo v celej kauze veľký krok vpred. Aj Walid Raad v rozhovore pre portál Artinfo minulý týždeň uznal, že múzeum preukázalo svoj záujem a vybralo sa dobrým smerom. Mierne však spochybnil Saayidat island, teda Ostrov radosti, ako taký. „Čo vlastne podobné projekty poháňa vpred? Je azda kultúra definovateľná veľkosťou a počtom budov, rozsiahlosťou zbierky a hustotou programu?“
No čaro bohatej púštnej veľmoci zlákalo aj iných. V budúcom roku bude na Ostrove radosti dokončená aj pobočka francúzskeho Louvru, ktorú výmenou za 1,8 miliardy amerických dolárov (1,25 mil. eur) prisľúbil v roku 2007 šejkovi Sultanovi bin Tahnúnovi Al Nahianovi vtedajší francúzsky minister kultúry Renaud Donnedieu de Vabres. A ani táto stavba sa nezaobišla bez kontroverzity a protestov. V prvom rade prišlo pobúrenie samotných Francúzov, ktorí Louvre považujú za svoj výsadný majetok. Predstava, že by mala jeho jedinečnosť ohroziť rovnomenná stavba kdesi v púšti, sa Francúzom veľmi nepozdávala. Nespokojnosť vyústila do petície, pod ktorú sa podpísalo takmer 5-tisíc umelcov. Megalomanské stavby, ktoré by podľa ich tvorcov mali pomôcť zblížiť Západ s Východom však už zrejme nič nezastaví.