Kurátor výstavy Ľubomír Podušel zaradil Miroslava Knapa k postavám osobitého prúdu v slovenskom výtvarnom umení. O jeho tvorbe na vernisáži povedal: "Ide o neopakovateľnú knapovskú výtvarnú parafrázu života, ktorá približuje svoju tvár v tvárach rozprávkových bytostí, s dobromyseľným archaickým úsmevom na perách, ktoré nás upozorňujú na to, čo je v ľudskom živote dôležité. Miroslav Knap využíva vo svojich prácach magickorealistickú, sčasti aj surreálnu symboliku. Vypracoval si vlastný umelecký jazyk poučený odkazom minulosti (H.¤Bosch, A.¤Dürer, P.¤Brueghel, S.¤Dalí ), literatúrou a odkazom moderného umenia vrátane fázy magického realizmu a fantazijného umenia vôbec.“
Podušel ocenil Knapov prínos do slovenského výtvarného umenia, ako aj jeho aktuálny význam: "Miroslav Knap využíva svet fantastických bytostí, predmetov, pričom jeho diela vo výsledku hovoria pravdu o skutočnom svete, ktorú nám maliar kladie pred oči. Filozofickou motiváciou tvorby sú pre neho morálne kritériá platné po stáročia, ako ich v plnej nahote predstavili klasici európskej humanistickej kultúrnej tradície (E.¤Rotterdamský: Chvála bláznivosti, 1509, F.¤Rabelais: Gargantua a Pantragruel, 1542). Po stránke grafického a maliarskeho spracovania sa tu objavuje jasná kompozícia, záväzná kresba, kultivovaná farebnosť, vysoká náročnosť na výtvarné kvality v zmysle odkazu nefalšovaného, pravého, kvalitného umeleckého prejavu.“
Nie nadarmo má výstava v názve slová raj a labyrint, oboje sa v diele Miroslava Knapa nachádza – krása aj bludisko, radosť aj hľadanie. Výstava zaujme celú rodinu, je rozprávková aj filozofická. Miroslav Knap sa narodil 17. mája 1973 v Trstenej, študoval na umeleckej priemyslovke v Kremnici, na VŠVU v Bratislave u prof. Dušana Kállaya a potom ešte v Poznani. V odborných textoch ho nazvali aj "majster monštruóznej duše.“