Diela zakladateľa moderného slovenského sochárstva zas charakterizovali jeho súčasníci slovami „dýchajúce sochy“. Od študijného pobytu v Paríži koncom tridsiatych rokov sa vášnivo venoval aj kresbe. Obľúbenou témou jedného z najväčších a posledných figuralistov slovenskej sochárskej scény bol ženský akt. Považoval ho za zosobnenie krásy a mladosti. Výber z jeho kresieb, ktorý dokumentuje Kostkovo hľadačstvo od 40. po 70. roky, vystavuje bratislavská Roman Fecik Gallery pod názvom Akty.
„Kresba sa mu stala nielen východiskom a študijným materiálom k plastikám, ale aj akousi spoveďou a gestom, v ktorom sochár nachádzal chvíle oddychu po fyzicky a koncepčne náročnej práci s kameňom, hlinou či drevom,“ uviedla kurátorka výstavy Marcela Macharáčková. Od expresívnej línie cez zjednodušujúce gesto až po abstrahovanie – tak sa odvíjala tvorivá cesta Jozefa Kostku, ktorý sa podpísal napríklad aj pod pomník Ľudovíta Štúra v Modre. Ako oslavu mladosti na ňom stvárnil štíhlu postavu svojej obľúbenej modelky.
„Celoživotný blízky vzťah umelca k prírode našiel výraz v premene ženskej postavy v kvet a kvet má jasné konotácie k postave ženy. Baladické príbehy opäť personifikuje ženskou postavou. Kostkova ikonografia je veľmi zložitá a plná sugestívnej symboliky,“ spomenula kurátorka. Keď normalizátori prinútili Kostku odísť z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, na ktorej vychoval niekoľko generácií sochárov, utiahol sa do ateliéru a vrátil sa ku kresbám aktov. Vzniklo mnoho štúdií, niektoré z nich sa stali predobrazom drobných ženských plastík. Výstava, ponúkajúca nekaždodenný pohľad na tvorbu Jozefa Kostku, bude v Roman Fecik Gallery do 12. marca.