Lesné húštiny, ktoré zdobia ojazdené pneumatiky, zhrdzavené chladničky, nepotrebné haraburdie a hromady odhodených zbytočností. Dvory a záhradkárske osady, okrášlené bizarnými prístreškami a búdami, ktoré si majitelia poskladali z dreva či plechu. Predstavte si, že ste mimozemšťan. Čo by ste si pomysleli o neznámej civilizácii pri pohľade na podobné zátišia? Je na každom divákovi, aby hľadal odpoveď.
„Nie je to vyslovene apel alebo kritika. Skôr nestranné pozorovanie, prinášajúce nejednoznačný pohľad. Tomáš Klepoch vyberá výseky reality, na ktoré upriamuje našu pozornosť, a tak sa snaží viesť naše rozmýšľanie. Nevyslovovať súdy, ale skôr navodiť pocit, že sa pozeráme na niečo, čo nám možno v iných súvislostiach pripadá čudné alebo banálne. Ale keď sa nad tým zamyslíme, je to priam až neuveriteľné, čo človek chtiac-nechtiac dokáže spôsobiť,“ hovorí kurátor výstavy Omar Mirza.
Banality každodennosti objavuje výtvarník na potulkách po slovenských lesoch, teleskopom nakúka do intimity cudzích záhrad, humien i dvorov. Niekedy objavuje skutočne podivuhodné veci: napríklad pneumatiku z traktora, z ktorej vyrastá strom. Kancelársku stoličku, zapichnutú na vrcholci iného stromu. Alebo tanier z umelej hmoty usadený na pníku ako kráľovská koruna. „Keď takéto a podobné kompozície pozoruje človek z diaľky, môžu pôsobiť skutočne bizarne,“ pokračuje kurátor.
Najpodivuhodnejšie kompozície, ktoré ho zaujali, umelecky pretavuje do podoby rôznych kurióznych objektov či zvláštnych veľkorozmerných grafík. Pracuje totiž s tradičnými grafickými technikami ako drevorez alebo linoryt, spôsob tlače je však netradičný. Experimentuje s farbami aj kombináciami lakov. „Zaujímavosťou je dioráma, zložená zo šiestich drevených panelov. Je to v podstate vyrýpané drevo, ktoré by sa dalo vytlačiť, ale výtvarník ponecháva len matrice. Tradičnú vizualitu sa snaží posúvať ďalej,“ dodáva Omar Mirza.
Výstava Tomáša Klepocha Kabinet banalít, ktorá diváka atakuje otáznikmi, bude v Nitrianskej galérii do 13. augusta.