Nohy človeka v žltom tóne vykračujú z pravého horného rohu plátna. Modrá škvrna vyvoláva predstavu morského živočícha či zvedavého oka. Aj nepravidelné červené fľaky sľubujú zmyslom dobrodružnú výpravu plnú nevšedných zážitkov.
Foto: ARCHÍV ORAVSKEJ GALÉRIE
„Moja mama, ktorá pochádzala z južných Čiech, mi často hovorievala, že som tvrdohlavý mezek,“ vysvetľuje Ján Hlavatý nespisovný čechizmus v názve veľkorozmerného plátna. Obraz zároveň láka na jeho výstavu Moje druhé ja. „Tak sa volá veľký autoportrét, ktorý je iným – sebakritickým pohľadom do zrkadla,“ s úsmevom odklína maliar tajomstvo názvu svojej výstavy. Dynamické a spontánne obrazy sú koncertmi farieb, tancami línií, hrou symbolov. Možno v nich však objaviť aj tichú poéziu a oázu pre meditácie. Nachádzať sen aj túžbu.
„Výstava je bilanciou vyše troch desaťročí maliarskeho úsilia Jána Hlavatého. Na jednej strane vypovedá o vnútornej stabilite jeho maliarskeho presvedčenia, na druhej aj o potrebe vnímavo reagovať na premeny a funkcie výtvarnosti,“ hovorí kurátorka Eva Ľuptáková. „Máme tu diela z jeho začiatkov, keď sa etabloval v generácii, ktorá nastupovala na umeleckú scénu v osemdesiatych rokoch. A bola považovaná za takmer rebelskú. Najskôr riešil abstrakciu, potom reagoval na signály postmoderny. Neskôr sa pomaly začala do jeho diel výraznejšie dostávať figúra,“ pokračuje kurátorka.
Z farieb ako zo slov skladá „vety“ svojich kompozícií, v ktorých možno odkrývať jeho zážitky, spomienky, emócie a myšlienky. Pobavený úsmev aj tichý nárek. Hrejivé teplo idyly aj bodavý smútok. Láskavé pohladenie aj ostrý štuchanec. Tichú poéziu aj výbušné gesto. Vyťahuje ich z pavučiny pamäti, v ktorej zanechali výrazné stopy, aby ich pretavené cez vnímavé vnútro preniesol do obrazovej kompozície. A oslovuje silou výpovede. Farbami hýriace plátna nezaťažuje ideológiou, tragédiou ani agresivitou.
„Moje obrazy sa dajú charakterizovať ako expresívne s lyrickým podtónom. Veľmi významnú úlohu v nich zohráva farba ako jeden z dôležitých stavebných prvkov. Farba, ktorá sa postupne stáva výsostne maliarskym problémom, v spojení s dynamickým prednesom a vyváženou kompozíciou – to sú hlavné atribúty mojej maľby,“ hovorí Ján Hlavatý. Svoje intímne prežitky formuluje raz výbuchmi ostrých žiarivých valérov, inokedy zas jemnými a tlmenými odtieňmi farebnej palety. Svojráznosťou a originalitou svojej tvorby obohacuje Ján Hlavatý slovenskú výtvarnú scénu o výrazný akcent. Výber z maliarskeho diela, ktorým rekapituluje vlastnú umeleckú cestu, je v dolnokubínskej Oravskej galérii do 29. augusta.
